Dobroslava Luknárová: Uprostred roviny

Na potulkách ... až do 16. storočia...

Uprostred roviny – skala Dotýkam sa múrov –

Hrad bol z nej vystavaný drobí sa stará malta,

Nedobytná pevnosť hrdo stála hlbokým tichom

a dnes? Len spomienka – ruiny. hrad sa privráva...

Boli časy Matúša – kráľa Skončil vek rytierov

aj boje s Osmanmi – Turkami A každý balvan, skala

Dávna doba hradu priala, obrastá machom -

kým ho čas nepokryl dumkami Len povesť a piesenka

zadumaná

ešte kdesi čaká, volá -

Dávnymi dejmi

opantaná... 1 3

2 4

Levice. Kto tam nebol, aspoň nech sa počuduje, ako môže v strede mesta pútať pozornosť návštevníkov takýto dávny monument. Pre nás, Račanov, je zaujímavý časťou svojej histórie, lebo sa dotýka osobnosti S.Koloniča. Tento barón sa stal majiteľom hradu aj levického panstva, keď sa oženil s vdovou Žofiou Peréniovou. Z historických materiálov je známe, že bol aj majiteľom panstva vo Veľkých Levároch, jeho rod sa v nich udržal až do zač.18. storočia.

Siegfried Kolonič, rytier Zlatej ostrohy, bol verným stúpencom monarchie a schopným vojakom na strane Habsburgovcov a Viedne. Vraj mal veľmi prchkú povahu a naviac bol protestant. Keď sa stal aj račišdorfským zemepánom, pozval prešporského kazateľa Ondreja Reisa do svojej kúrie (1580 – 1606). A tak sa kaplnka v Koloničovskej kúrii stala prvým evanjelickým chrámom v Rači. Lenže kvôli svojej viere bol S.Kolonič v r. 1610 odvolaný z funkcie poľného maršála a dolnouhorského kapitána a dokonca nakrátko uväznený. Topil sa aj v dlhoch, preto dal v roku 1614 svoj hrad Levice do zálohu za 20-tisíc zlatých slobodnému barónovi J. Althanovi. V roku 1616 prepadol Kolonič so svojím vojskom hrad Devín, ktorý vtedy vlastnil J. Keglevič. Vraj to bolo za akési urážky a nesplnené požiadavky, ale veľmi sa to v tom čase hodilo poddaným z Devína ( teda aj z Račišdorfu), ktorých krutosť J. Kegleviča dohnala až k vzbure. Pomohli vojsku Koloniča, a tak 24. mája 1616 dovtedy nedobytný hrad padol. Lenže čoskoro na zákrok palatína Turza bol Devín opäť v rukách J.Kegleviča a S.Kolonič bol prísne potrestaný väzením aj stratou majetku. Prepustili ho až v roku 1620 a v roku 1622 mu cisár Ferdinand II vrátil nielen majetok, ale aj hodnosť poľného maršála. No z mnohých dlhov sa barón ani tak nedostal. Dokonca ho prenasledovali aj po smrti ( 12.2.1924), lebo jeho telo niekoľko rokov ležalo na Levickom hrade nepochované. Až cisár Ferdinand III ho dal tajne pochovať do krypty Kostola sv. Michala, kde odpočíva so svojou manželkou.

Po smrti baróna S.Koloniča stratili račišdorfskí evanjelici svojho ochrancu, ale názov jednej z našich historických stavebných pamiatok – Koloničova kúria nám túto zaujímavú a rozporuplnú historickú osobnosť pripomína do dnešných čias.