Starý
dedinský hrobár. Na jednom oku šedý zákal, druhé bolo škuľavé. Väčšinou
s hlavou pod čapicou a na pleci s opicou. V kútiku úst cigareta
Lipa, Detva, či Bystrica. Z krčmy „U Polca“ odchádzal, keď padla záverečná. Bol
známy výrokom, že: „Zaplať pol deci a nájdem ti na cintoríne suché miesto.“
Neviem, či mal v hlave schopnosti poštového holuba, lebo aj keď si cestou domov
sem-tam zdriemol v priekope, ráno sa zobudil vo svojej drevenici. Zaostril
škuľavé oko na špinavé sklo v okne a cez medzeru štrbavých zubov
utrúsil do rodiaceho sa rána: „Ukazuje sa krásny deň. Škoda sa nenadrúľať.“ Mal
mimoriadne škrekľavý hlas. Dnes povieš – chrapľák. Túžia po ňom mnohí popovi
speváci. Možno by im pomohlo oprieť sa do hrobárovho čakana, vykopať starú
lebku a opýtať sa jej: „Byť, či nebyť pop-spevákom?“ Statočne ovládal dve
pesničky. Neviem, či sa ich naučil v živote, skôr si myslím, že sa mu
v hlave zrodili pri kopaní hrobov. Prvá pieseň bola, vzhľadom na dobu,
monotónne drzá a jemne sexuálne orientovaná.
Teda:
Éééj,
staráá som ja, staráá, Éééj, nevydala sóóm sa. Éééj, na druhý svet póójdem,
Éééj, nemrdaná búúdem. Čo sa týka melodičnosti, pokojne sa vošiel do troch
susediacich tónov.
Text
jeho druhej piesne sa už týkal vzťahu muža a ženy. Možno z pohľadu
jeho jedného oka, to mala byť láska, či čo. Tiež začínala škrekľavým nápevom Éééj!
Takže:
Éééj,
stará baba, stará je, Éééj, keď ju svrbí, radáá je.
Éééééj,
keď ju škrabeš palcami, Éééj, ona kričí vajcáámi.
Rytmus
bol rezký poskok, dokreslený pantomímou. Skoro rap.
Niekedy
„strihol“ obidva songy za večer, inokedy šetril s dychom.
Z úvodnej kapitoly knihy Alexandra
Marčana
Začiatky bigbítu na
Kysuciach
0 comments:
Zverejnenie komentára