Zastav sa zrnko času, postoj,
nepadaj! Daj vychutnať pohár
jediný, zastav sa pred
križovatkou
vekov, pred vekom, ktorý
venčia
šediny.
Dostal som chvíľ ťažkých plné
hrste.
Dúfal som stvoriť zemský raj,
stvoril
som slnko, mesiac, svoje
hviezdy,
dnes prosím, postoj — nepadaj.
Veľakrát prosil som Ťa ustatý,
ponáhľaj, zrýchli kolo času,
dnes Ťa
však prosím, postoj —
nepadaj...
Dovoľ mi dopiť mladosti čašu.
Zo sna sa budím, pozerám späť.
Šťastia som prežil veľa vraj,
pot oči zastiera, nevidím, a preto prosím, postoj —
nepadaj.
Všetkým som dosiaľ zaisťoval nebo.
Ešte sebe chcem nájsť nebeský
raj, Bohu vzdať vďaky za
prežitý
život, a preto prosím, postoj —
nepadaj.
Neznámy autor
Zborník básní
Čriepky z domoviny
Zostavil Vladimír Ivanič
Ilustrácie © František Blaško
Vydavateľstvo FB
Bratislava 2004
Báseň
neznámeho račianskeho autora, ktorá sa zachovala v odpisoch.
Modlitba
otca je vyjadrením prežitých celoživotných skúseností.
Zároveň je odkazom pre
nás v prítomnosti i pre tých, čo prídu po nás
— jej odkaz je večný.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára