Ľubomír Vidlička: SLOVENSKÉ NÁZVY RAČE

Slovenské názvy Rače v čase národno-emancipačného hnutia Slovákov v druhej polovici 19. storočia

Druhá polovica 19. storočia bola z hľadiska národno-emancipačného veľmi dôležitá. Toto obdobie začalo bachovským absolutizmom (1849-1860). Uskutočnená bola hodžovsko-hatallovská reforma štúrovskej slovenčiny (1851) a emancipačné hnutie pokračovalo zriadením prvého slovenského štátneho gymnázia v Banskej Bystrici (1855-1867) fungujúceho pod patronátom biskupa Štefana Moyzesa. V júni 1861 sa v Martine uskutočnil prvý národný slovenský snem, na ktorom bolo vypracované Memorandum národa slovenského. Neskôr bola založená Matica slovenská (1863) a boli tiež založené ďalšie tri gymnáziá s vyučovacím jazykom slovenským (Revúca – 1862-1874, Turčiansky Sv. Martin – 1866-1874 a Kláštor pod Znievom – 1869-1874).

Pre národno-emancipačné obdobie bolo dôležité aj vydávanie národných novín. Začali vychádzať viaceré slovenské noviny. Informovali o dianí na území Slovenska, a preto bolo treba vyriešiť aj slovenské názvoslovie obcí, ktoré boli dovtedy uvádzané iba v maďarskej či nemeckej podobe. V slovenských novinách sa vtedy začali objavovať aj rôzne slovenské názvy pre Raču. Niektoré boli používané sporadicky, niektoré dlhšie obdobie a jeden názov vydržal až do zániku Rače ako samostatnej obce, keď bola pričlenená ku Bratislave.

Račdorf (1839-1882)

Najstarší zo slovenských názvov Rače je „Račdorf“. Toto pomenovanie zjavne vzniklo z nemeckého názvu Ratschdorf. Zatiaľ najstaršie zaznamenané použitie tohto názvu v tlači je z roku 1839. Použil ho vtedy Juraj Palkovič vo svojom Většom a zvláštnějšom novom i starom kalendári pri zmienke o železnici, ktorá prechádzala „mimo Račdorf wzdáli 200, mimo Modru 2000 a mimo Cýfer 450 sahů.“

(Informáciu priniesli Technické noviny, 20.I.1976, r. 24, č. 3, s. 13)

Juraj Palkovič (*1769-†1850) bol významný národný dejateľ zemianskeho pôvodu. V roku 1803 založil Katedru reči a literatúry česko-slovenskej pri evanjelickom lýceu v Bratislave. Bol učiteľom Ľudovíta Štúra. V roku 1805 začal ako prvý vydávať národný kalendár „Wěttssj a zwlásstněgssj nowý y starý kalendář“, ktorý však bol písaný v biblickej češtine, ktorej bol Palkovič zástancom.

 

Názov Račdorf bol následne používaný vo vtedajších slovenských novinách Obzor, Pešťbudínske vedomosti a Slovenské noviny.

 

Z Presspůrka, d. 4. Jul.

Opět se prisslo na stopu hrozné wrazdě, w sůsedstwe nasseho města učiněné; byly totižto w sůsedstwe města, na poli, nedaleko trnawské železnice nalezeny dwě mrtwoly chlapcůw, ze súsedného Račdorfu pocházejících, z nichžto jeden 12, druhy třináct rokůw mel. Ostatní zpráwa o jejich žiwobytí sáhá do 16. Jun. oni sobě toho dne robotu m Presspůrku hledali; i museli málo potom zawražděni býti, nebo mrtwá jejich ťela w čas nalezení už hniloba welmi nakazila. Ruce měli na chrbtě swázané, ústa jačmenem (nebo na také roli stal se zločin) zapchané a tělo až na spodní ssaty wyzlečené; rány stejné welikosti byly nožem nějakým po wrchných částkách těla učiněny. Jestli se powáží mladosť a chudoba těchto nessťastníkůw, těžko jest o příčině této hrozné wraždy i jen domnění wyslowiti.

(Slovenské noviny, 6. VII.1850, r. 2, č. 78, s. 2)

Slovenské noviny vychádzali vo Viedni v rokoch 1849 až 1861 ako úradné noviny pre Slovákov. Na začiatku boli zodpovednými redaktormi Daniel G. Lichard (*1812-†1882), spisovateľ, novinár a zakladateľ odbornej slovenskej terminológie, a Dr. Ondrej (Andrej) Radlinský (*1817-†1879), spisovateľ, jazykovedec, r.-k. kňaz, ktorý bol aj spoluzakladateľom Matice slovenskej. Neskôr (1851) sa stal na dva roky redaktorom Jonáš Záborský (*1812-†1882), významný básnik, spisovateľ, novinár a kňaz.

 

Názov „Račdorf“ použil v roku 1853 aj slovenský polyhistor Gustáv Reuss (*1818-†1861). Bol to lekár, botanik, spisovateľ, historik, archeológ, astronóm, etnograf a geograf z Revúcej. V svojej botanickej knihe „Května Slovenska“ prináša informácie o viac ako 2000 druhoch rastlín. Osem z nich zaznamenal aj z Rače a okolia:

 

Hulevník vztýčený (Sisymbrium strictissimum L.) [= huľavník tuhý]
Mezi křovinau vinicemi. Miškovec, Prešovo, Muránský zámek v Gemeri; poludnejším korytem Váhu, okolo Hrádku; při Račdorfu. (s. 35)

Ledník smetiskový (Vicia dumetorum L.) [= vika krovisková]
U nás zřídka, pri Prešově; okolo Asóda pod Nosálom;
Sv. Ďuro a Račdorf. (s. 122)

Šťovík bahní (Rumex palustris Smith.) [= štiavec močiarny]
V bahnech Račdorf a Sv. Ďur u Břetislavy. (s. 366)

Pryšec urostlý (Euphorbia procera MBr.) [= mliečnik huňatý]
Ostrovy Dunaje a Račdorf u Břetislavy. (s. 375)

Zevar jednotný (Sparganium simplex Smith.) [= ježohlav jednoduchý]
Častá při Teplici u Miškovce, a v Račdorfu u Břetislavy. (s. 400)

Vstavač Kyprokvět (Orchis laxiflora Lam.) [= vstavač riedkokvetý]
Račdorf na Hanšágu v Mošoni hojně. (s. 404)

Šášina načernalá (Schoenus nigricans L.) [= šašina černastá]
Okolo Sv. Ďura a Račdorfu roztrúseně; Komárno a Vacovo. (s. 437)

Mušec rolní (Alopecurus agrestis L.) [= psiarka roľná]
Miškovec a Račdorf i jinde řídčeji, a roztrauseně. (s. 458)

(Gustáv Reuss 1853: Května Slovenska čili opis všech jevnosnubných na Slovensku divorostaucích a mnohých zahradních zrostlin podlé saustavy De Candolle-ovy. S pripojením Zrostlinářským Názvoslovím, Slovníkem a Návodem k určitbě zrostlin podlé saustavy Linné-ovy. Tiskem František Lorbera, Banská Štiavnica, 496 pp.)

 

Srážka u Lamača.

„Kamerad" na základe úradnej zprávy píše o tejto bitke nasledovne:

Konečne prešporské miestne veliteľstvo, z čiastky aj pre zabezpečenie pravého boku brigády, preložilo 7. pluk ulánov do Račdorfu a okolia, aby hneď dostalo vedomosť o každom blížení sa nepriateľa v tomto smere. S plukom týmto stála brigáda skrze četné patrouilly ostrostrelcov a ulánov v ustavičnom spojení.

(Pešťbudínske vedomosti, 3. VIII.1866, r. 6, č. 62, s. 2)

Pešťbudínske vedomosti mali sídlo redakcie v Budíne a vychádzali v rokoch 1861-1870. Zodpovedným redaktorom, ale tiež majiteľom a vydavateľom, bol Mikuláš Štefan Ferienčík (*1825-†1881), významný slovenský novinár, spisovateľ a básnik.

Bitka pri Lamači sa odohrala 22.VII.1866 a bola to posledná vojenská bitka v prusko-rakúskej vojne. Bitka sa začala ráno o siedmej útokom pruských vojakov priamo na Lamač a časť vojska tiahlo na Kamzík. Delostrelecká paľba spôsobila v Lamači viacero požiarov, ale útok bol odrazený. O 12-tej hodine vstúpilo do platnosti novopodpísané prímerie a boj prestal. Uláni (huláni) boli pôvodne príslušníci poľskej vojenskej jazdy (kavalérie). Po treťom delení Poľska sa niekoľko hulánskych plukov stalo súčasťou rakúskej armády. Slovo ulán (hulán) pochádza z tatárskeho slova „oglan“ a označovalo mladého odvážneho bojovníka.

 

Najčastejšie sa názov „Račdorf“ používal v novinách Obzor, a to aj vďaka račianskému farárovi Móricovi Alsterovi. V Obzore pravidelne každoročne informovali o objednávkach na „Slovenský kalendár“, ktorý si Móric Alster v rokoch 1869 až 1880 tiež objednával:

 

Objednávka na „Slovenský kalendár 1870“

Móric Alster, farár v Račdorfe – 30 kusov
(Obzor, 5.VI.1869, r. 7, č. 16, s. 128)

Objednávka na „Slovenský kalendár 1871“

Móric Alster, farár v Račdorfe – 20 kusov
(Obzor, 13.VII.1870, r. 8, č. 20, s. 159)

Objednávka na „Slovenský kalendár 1875“

Móric Alster, farár v Račdorfe – 20 kusov
(Obzor, 15.VII.1874, r. 12, č. 20, s. 160)

Objednávka na „Slovenský kalendár 1876“

Móric Alster, farár v Račdorfe – 20 kusov
(Obzor, 5.VII.1875, r. 13, č. 19, s. 152)

Objednávka na „Slovenský kalendár 1877“

Móric Alster, farár v Račdorfe – 20 kusov
(Obzor, 5.VI.1876, r. 14, č. 16, s. 128)

Objednávka na „Slovenský kalendár 1878“

Móric Alster, farár v Račdorfe – 20 kusov
(Obzor, 15.VI.1877, r. 15, č. 17, s. 136)

Objednávka na „Slovenský kalendár 1879“

Móric Alster, farár v Račdorfe – 20 kusov
(Obzor, 25.VII.1878, r. 16, č. 21, s. 168)

Objednávka na „Slovenský kalendár 1880“

Móric Alster, farár v Račdorfe – 20 kusov
(Obzor, 5.VII.1879, r. 17, č. 19, s. 152)

Objednávka na „Slovenský kalendár 1881“

Móric Alster, farár v Račdorfe – 20 kusov
(Obzor, 15.VI.1880, r. 18, č. 17, s. 136)

Obzor, noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život vychádzali v rokoch 1863-1883 v Uhorskej Skalici Tlačou Jozefa Škarnicla (*1804-†1877) a po jeho smrti od roku 1877 tlačiareň spravovali jeho dcéry ako dedičia. Zodpovedným redaktorom a vydavateľom bol Daniel G. Lichard (1812-†1882), spisovateľ, novinár a zakladateľ odbornej slovenskej terminológie. V rokoch 1883-1886 boli noviny tlačené Kníhtlačiarskym účastinárskym spolkom v Martine a redaktorom bol Romuald Zaymus (*1829-†1902), národný pracovník, publicista a r.-k. kňaz.

 

Drobničky.

Wiedenské „wýstawné nowiny“ spomínajú w jednom z ostatných čísel, že medzi wýstawníkmi wína bude i ctený rodák náš, prewlb. pán Móric Alster, farár w Račdorfe.

(Obzor, 15.XII.1872, r. 10, č. 35, s. 279)

 

Strašlivé búrky júliové. Neslýchaná zkaza, ktorá zachvátila dňa 26 júnia Budín a chotár jeho, takmer každodenne opakovala sa v prvej polovici júlia na rozličných miestach zeme; dňa ale 9-ho júlia zúrila taká povíchrica s krupobitím asi po tretine celej krajiny, na jakú nevie sa nikto rozpamätať. Tiahla ona od štajerských hraníc prostredkom krajiny ces Pešť hore k severo-východu a natropila na budovách, na dobytku, na zahradách a poľných úrodách škody, ktorá vystupuje na millióny zl. Len daktoré z tých nešťastných pádov pripomneme: Pri Abe v stol. belehradskej stála velikánska, na pevných kamenných základoch z dreva vystavená ovčiareň, do ktorej vohnali pastieri pred búrkou panské stádo , ale ohromná víchrica hneď z počiatku zborila celú budovu, pri čom všetkých 2.000 oviec pobito alebo tak okaličeno, že jich na mieste dorezať museli. Búrka táto zasiahla hore až po Nové Zámky; vo hlavnom meste Budapešti ale natropila náramnej škody na krovoch, komínoch, oblokoch atd. a hlboké vody zaplavily pivnice s tovármi a plodinami, v nich uloženými. V Miškovci svalil víchor väžu pravoslavného (staroverského) chrámu, povyvracal ovocné stromy s koreňom a ľadovec zmlátil všetko, čo ešte v poli stálo: tak zúrila otázna víchrica i v Košicách a po chotáre mesta, zadajúc menovite citlivú škodu starobylému chrámu Sv. Alžbety, jehož z kameňa vykresané ozdoby, áno jednu celú, 20 centov ťažkú väžičku odtrhla a zhodila. Stromovie z veľkej časti s koreňom povyvracalo, alebo dolámalo, úrody poľné miestami celkom zničilo, alebo povážlive zbilo. Avšak celé hárky zaplniť by sa musely najstručnejším opisom škody, ktorú spôsobily vo vlasti našej búrky prvej polovice júlia. Zo slovenských krajov našich trpelo najviac pohorie Malých Karpatov od Prešporku z jednej, a od Stupavy z druhej strany hore, áno i doľné Považie až po Vrbové. Divná vec ale, že okolie samého Prešporku spomenutými búrkami nič netrpelo; na proti tomu už susedné chotáre obce Račdorfu a mesta Sv. Jura veľmi ztĺklo. I životy ľudské padly v obeť zúrivým živlom, a síce najviac tak, že poľné budovy, v ktorých ľudia v poli pracujúci hľadali prítulok, vo víchrici zborily sa a nešťastníkov usmrtily.

(Obzor, 25.VII.1875, r. 13, č. 21, s. 164)

 

Časté použitie názvu Račdorf nachádzame aj v Licitáciách (dražbách) pravidelne uverejňovaných v Obzore:

 

Licitácie: Dňa 15. mája dom a nemowitosti Šimona Lednár-a w Račdorfe pri Pressporku; cena 1.198 zl. 50 kr.

(Obzor, 5.V.1876, r. 14, č. 13, s. 104)

Šimon Lednár (*24.X.1844 Rača) – syn Jozefa Lednára a Alžbety rod. Polakovičovej, manžel Anny rod. Luknárovej.

 

Licitácie: Dňa 25. apr. w Račdorfe pri Pressporku: nemowitosti na meno Štefana Varečka a jeho manželky Magdalény rodz. Polakovič pripísané; cena 500 zl. Predajú sa pri tejto druhej dražbe i níže odhadnej ceny.

(Obzor, 15.IV.1879, r. 17, č. 11, s. 88)

Štefan Varečka (*3.II.1830 Rača) – vinohradník, syn Pavla Varečku a Terézie rod. Kramplovej; manžel Magdalény rod. Polakovičovej. Bývali v Rači č.d. 174.

 

Licitácie: Dňa 31. dec. w Račdorfe pri Pressporku: dom a pozemky Pawlowi Kviriny a jeho manželke Katharine náležité, w cene 1.200 zl.

(Obzor, 25.XII.1879, r. 17, č. 36, s. 287)

Pavol Kviriny pochádzal zrejme zo Svätého Jura.

 

Licitácie: Dňa 1. mája w Račdorfe pri Pressporku: dwa domy a 1/16 (jedna ssestnáctka) urbárských pozemkow Ant. Brichta: odhadná cena 2.500 zl.

(Obzor, 25.IV.1880, r. 18, č. 12, s. 96)

Anton Brichta (*10.I.1841 Rača) – syn Martina Brichtu a Kataríny rod. Kohútovej.

 

Licitácie: Tohože dňa 14. dec. w Račdorfe pri Pressporku: winohrady, Francowi Šefránek náležité; cena 752 zl.

(Obzor, 2.XII.1881, r. 19, č. 24, s. 271)

František Šafranek (*6.I.1823 Nové Mesto nad Váhom) – pekársky majster v Rači.

 

Staw dúlu w Uhrách. Na proti tomu zjawil sa w pressporskej st. welmi powážliwe úpal sleziny, a síce w Račdorfe pri Pressporku, a na Gási pri Dunaji; w tejto druhej obci padlo 9 howäd, čoho následkom pressporsky podzupan žiadal od kr. ministerium hosp. skúseného dobytčího lekára, ktorý dossiel w osobe p. Klima.

(Obzor, 2.XII.1881, r. 19, č. 24, s. 270)

Dúl sa kedysi označovalo epidemické ochorenie zvierat. „Úpal sleziny“ je staré označenie slezinovej sneti (antrax), čo je nebezpečné infekčné bakteriálne ochorenie postihujúce hlavne kopytníky. Prenosné je aj na človeka.

Ozdobný titul novín „OBZOR“ (z roku 1879).

 

Premenené postavenie
doterajšej c. kr. státnej železnice v Uhrách.

V krajinách sv. štefanskej koruny jestvovaly dosiaľ železnice trojakého mena a sriadenia, totiž: kr. uhorské státne železnice, medzi ktorými prvé miesto zaujíma dráha, z Budínpešti ces Zvolen do Vrútok vedúca: v druhom rade stály železnice, od rozličných tuzemských spolkov účastinárskych vystavené a spravované, v jejichž rade najznámejšia je košicko-považsko-bohumínska železnica; na treťom ale mieste postavená bola c. kr. privil. státna železnica, z vätša francúzskymi kapitálmi vystavená, ktorá pre obe čiastky rakúsko-uhorskej državy mala iba jednu správnu radu vo Viedni, s francúzskymi zakladateľmi v úzkom spojení postavenú: s uhorskými ale vrchnosťami zriedka kedy prišla do úradného styku. Mohutné prostredky peňažité, spolku tomuto náležité, jako i bohaté jeho bane a velikánske železiarne u Rešici v Banáte, dávaly c. kr. státnej železnici patrnú prevahu nad ostatnými dráhami krajín sv. štefanskej koruny.

Kr. uhorská vláda pracovala tedy už od viac rokov k tomu, aby toto výnimečné postavenie c. kr. státnej železnice na uhorskom území premenilo sa slušným spôsobom. K tomu cieľu rokovalo sa zdlhave s francúzskym spolkom akcionárov, a správou otáznej železnice vo Viedni, ktoré namáhanie behom mesiaca júnia roku t. obapolného usrozumenia došlo. Najhlavnejšie body (punkta) tejto, medzi doterajšou c. kr. státnou železnicou a kr. uhorskou vládou uzavrenej smlúvy, sú nasledujúce:

Potomný názov tejto dráhy bude: Rakúsko-uhorská státna železnica. Správna rada pre čiastky tejto železnice, na rakúskom území položené, bude vo Viedni, pre uhorské čiastky ale v Budínpešti. Spoločné záležitosti pokonávať budú poslanci, od oboch direkcii splnomocnení: za takéto spoločné záležitosti považujú sa: požičky a vôbec úverkové otázky, účastinárske pomery, predpisy o rovnakom spôsobe služby v oboch čiastkach državy atď. Čiaru svojej železnice Új Szöny-Bruck prepustí doterajšia c. kr. státna železnica uhorskej vláde za útraty vystavenia, spolu so všetkým materiálom (parostroje, vozone atď.) k obchodu potrebným, a peňažitou hotovosťou v kassách; na proti tomu ale prevozme c. kr. státna železnica považskú, z Prešporku do Trenčína vedúcu dráhu, s právom vystavenia železnice až do Žiliny a ces dolinu potoku Vlara pobočného kriedla k severnej železnici cisára Ferdinanda. Peňažité výdavky za doterajšie vymerávanie železničnej trati z Trenčína do Žiliny, budú kr. uhorskej vláde nahradené. Doterajšie spojenie medzi Račdorfom (považská čiara) a Vajnormi (státna železnica) prestane; na proti tomu vystaví sa nová železnica z Račdorfu do Prešporku , z Trnavy ale do Seredi vedúca dráha predĺží sa po Galanthu, ku spojeniu s viedeňsko-peštianskou železnicou, čím tedy cesta z Trnavy do Budínpešti, alebo na opak, bude o 70 kilométrov (bez mála o 9 míľ) zkrátená.

Okrem tu spomenutých premien majetku, c. kr. státna železnica oprávnená bude, vystaviť nasledujúce bočné železnice: z Veľkých Šuran do Levíc, z Nány pri Ostrihome do Šiah, z Feledháze do Čongrádu, napokon z Perjámošu do Aradu. Avšak uhorskej vláde ponecháva sa právo, všetky dráhy, pod správou „rakúsko-uhorskej železnice“ postavené, vymeniť dňa 1. jan. 1895 za útraty stavänia. — Prítomná smlúva vkročí do platnosti dňa 1. jan. 1883.

(Obzor, 25.VI.1882, r. 20, č. 18, s. 138-139)

 

Cestovný železničný poriadok z Prešporku do Trenčína

(Obzor, 5.IX.1882, r. 20, č. 25, s. 200)
(Obzor, 15.X.1882, r. 20, č. 29, s. 232)

Račislava (Račislawa) (1851-1877)

Spojenie Rači-slava mohlo byť inšpirované aj názvom Brati-slava, ktorý do tejto podoby pravdepodobne dotvorili štúrovci. Podobne to môže byť aj s Račislavou. Ide zjavne o novotvar, lebo takmer vždy za ním nasleduje vysvetlenie – upresnenie názvu.

Názov „Račislava“ sa používal iba v Slovenských novinách a novinách Obzor. V oboch týchto novinách sa súbežne používal aj názov Račdorf a Račišdorf. V jednom prípade sa dokonca Račislava uvádza v tvare prídavného mena ako „ratislavské“.

 

Zpráwy ze Slowenska.

Z dolního Powaží, dne 8. Jun. Za příčinou wynesseného tyto dny saudu nad Pawlem Alberti-m, skrze zlodějstwí, cítí se nížepsaný powinným, strany služby a powahy odsauzeného w cis. kr. dobrowolnickém sboru slowenském, pod wedením c. kr. majora, bar. Lewartowského, podati toto weřejné oswědčení. Když sbor slowenský pod spomenutým wůdcem Lewartowským w měsíci Aug. 1849 oprawdowau aktiwní službu nastaupil, odebíraje se do hor proti guerille, zůstal Alberti, předstíraje chorobu, w Račislawě (Ratschdorf), aniž se dříwě k sboru opět připojil, až tento w měsíci Nowembri k rozpusstění se byl dostawil. Tu wssak hned, skrze swé chowání-se, od maj. Lewartowského byl pokárán a ze sboru propusstěn; w tom smyslu mu též wyswědčení wydáno. Tak Alberti při rozpusstění sboru ani wíce přítomen nebyl. Ostatně nebyl Alberti we sboru již dříwě wážen a obzwlásstě w poslední době u wssech druhých důstojníků w opowržení klesnul. — Tím tedy, že Alberti skrze hanebné skutky odsauzen jest, nemůže utrpěti sbor dobrowolníků slowenských na cti, tak jako wůbec každý jiný staw wždy podlé powahy wětssiny, jméno swoje sobě získá. A že majorita dobrowolníků slowenských ctihodná jest, o tom nám mohau swědectwí wydati nejwyšssí hodnostáři wojska cisařského. To budiž spolu odpowědí wssem odpůrcům, jenžto z příčiny pádu Albertiho odsuzowati snad chtějí cely sbor, anebo národ.

W. P. Poděbradský,
býwalý pobočník welitele c. kr. sboru slowenských dobrowolníků.

(Slovenské noviny, 14.VI.1851, č. 68, s. 278)

V príspevku sa spomína Slovenský dobrovoľnícky zbor, ktorý podnikol v máji 1849 tzv. letnú výpravu pod vedením poľského baróna, majora Henrika Lewartowského (*1815-†1875). Zbor postupoval od Záhoria až na Gemer. Po splnení úloh sa zbor presunul do Rače, kde sa 29.VI.1849 (na sviatok Petra a Pavla) konala slávnostná „prísaha na prápor“, na ktorej boli prítomní Štúr, Hurban aj Hodža. Prísahy sa zúčastnilo asi 1500 dobrovoľníkov, z toho asi 100 pochádzalo priamo z Rače. Vojsko zostalo v Bratislave až do jeho slávnostného rozpustenia 21.XI.1849.

 

V Prešpurku, dne 20. febr. Na včerejším trhu stály ceny obilí takto: pšenice (nejlepší zrno majíc na zřeteli) 16½ zl. rež 10 zl. 36 kr. ječmen 7 zl. 45 kr. oves 3 zl. 45 kr. kukuřice 6 zl. 21 kr. proso 7½ zl. fazole 10¼ zl. šajn. pr. míra. — Nová vlna ze statků gr. Pálffyho byla za dobrau cenu prodána. Spomenutí také zasluhuje, že víno vyšší svau cenu, i při padání ažia, pořád drží. Z obyčejných druhů dobrý odbyt mají ratislavské (račdorfské), grünavské a orešanské, kterážto vína vůbec lepší jsau, jako jméno jejich.

(Slovenské noviny, 26.II.1856, č. 25, s. 84)

 

Obec Račislava (Ratzersdorf výše Prešpurku), někdejší stanoviště slovenských dobrovolníků, dne 3. jul. bohužel konečně vyhořela.

(Slovenské noviny, 8.VII.1856, r. 8, č. 80, s. 270)

V dôsledku požiaru zomrel Jozef, 14½-ročný syn sluhu Jozefa Markušinského (Rača č.d. 32).

 

S politováním oznamujeme, že dědina Račislava (Ratschdorf, blíže Prešpurku) ve čtvrtek 18. apr. od 10 hod. předpol. náramně vyhořela; 122 domy lehly popelem a do 3 hod. odpol. byly už 3 mrtvé osoby nalezeny.

(Slovenské noviny, 23.IV.1861, r. 13, č. 48, s. 192)

Z račianskej matriky sa dozvedáme, že tými tromi, ktorí zahynuli v dôsledku požiaru 18. apríla 1861 boli Alžbeta rod. Maťúšová, 40-ročná manželka vinohradníka Pavla Žitného (Rača č.d. 111), Jakub, 3-ročný syn vinohradníka Jakuba Krampla (Rača č.d. 115) a Katarína, 30-ročná manželka vinohradníka Adama Vengha (Rača, č.d. 114). Všetci traja boli pochovaní na cintoríne v Rači 19. apríla 1861 farárom Jánom Bachtom. O dva dni (20.IV.1861) zomrela v dôsledku pridusenia počas požiaru aj 60-ročná Mária Venghová (Rača č.d. 114).

 

Objednávka na „Slovenský kalendár 1866“

Móric Alster, farár v Račislave – 20 kusov

(Obzor, 5.VII.1865, r. 3, č. 19, s. 152)

 

Tohoročné winobranie.

Na tatránskom predhorí od Pressporku hore, bolo menowite u Račislawy (Ratschdorf) weľké požehnanie a nowé wíno sslo po 7 do 9 zl. Podobne okolo Oressian, kde azdaj ma celom pohorí tomto najlepssie wíno rastie, mali tiež uspokojujúce úrody, pri cenách 9 do 11 zlatých. Pre porownanie s týmito cenami sdelíme, že okolo Brassowa (Kronstadt) w Sedmohradsku stredné tohoročné wíno stojí 80 kr. dobré 1 zl. 30 kr. najlepssie 1 zl. 80 kr. okow či wedro.

(Obzor, 15.XI.1866, r. 4, č. 32, s. 255)

 

Záhubné požiare rozmáhajú sa powážliwe; tak menowite od ostatnej zprávy nassej wyhorely: mestečko Bojná w Nitriansku, potom obce Hardiča st. zemplínskej a Račislawa (Ratzersdorf) pri Pressporku.

(Obzor, 15.VI.1872, r. 10, č. 17, s. 135)

 

Robotníci naši pri železnicách.

Dňa 3. nov. sdelily všetky peštianske časopisy (medzi nimi i úradný Közlöny) nasledujúcu telegrafickú zprávu z Prešporku od 2 nov.

„Včera na poludnie muselo byť vojsko privoláno do Račislavy (Račdorfu), aby utlačilo nepokoje, ktoré tam vypukly medzi robotníkmi na železnici. Robotníci totiž neobdržali od dlhšej doby svoj nájomnícky plat, domnele preto, že vraj zle robili a že jich práce od inžiniera neprajne posúdené boly. Robotníci chceli tedy železnicu rozboriť a vyhrážali sa inžinierovi; ale vojsko došlo na čas“. — (Jako iné listy dodávaly, vojsko 11 z tých robotníkov lapilo a odviedlo na stoličný dom do Prešporku.)

V tom istom čísle Pester Lloydu, v ktorom stála táto telegrafická: zpráva, obsaženo bolo náveštie správnej rady považskej železnice, v ktorom medzi iným udáva sa doslovne toto: „Dovolujeme si, už dneska pre Vaše laskavé uvedomenie sdeliť, že tí robotníci zvätša prislúchajú k slovenskému, v každom ohľade už od rokov odpor vedúcemu obyvateľstvu obce Račdorfu“. (Dass die Arbeiter zumeist der, in jeder Beziehung seit Jahren renitenten slavischen Einwohnerschaft des Ortes Ratzesdorf angehören).

Proti tomuto, tak všeobecne do sveta hodenému obviňovaniu, že slovenské obyvateľstvo v Račdorfe „v každom ohľade od rokov len odpor prevádza“ menom pravdy a spravedlivosti slávnostne protestujeme! My, chvála Bohu! už „seit Jahren“ (od rokov) pracujeme na poli časopisectva, ale nikdy nedozvedeli sme sa o tom, žeby obyvateľstvo račdorfské inej starosti nemalo na hlave, jako in jeder Beziehung (v každom ohľade) búriť sa proti poriadkom verejným. Nech nám tu nikto nenadvrhne, že neporiadky verejné azdaj odobriť chceme, Bože chráň! ba žiadame čo najdôraznejšie aby poriadok a bezpečnosť držaly sa v úcte, ale na všetky strany! Ten čarbák, čo tú nepravdu napísal do Lloydu, iste nikdy neobcoval osobne s ľudom našim: ináče bolby prišiel k tomu presvedčeniu, že niet povolnejšího, poslušnejšího a vdačnejšího robotníka v celej države, jako je Slovák, jestliže trochu po ľudsky s ním nakladáno býva.

Nuž ale veru „pekné veci“ rozprávajú sa verejne o poriadkoch, jaké panujú pri stavbe železníc u nás. Veľký viedeňský časopis, N. Fr. Presse, iste neni nakazený priateľskými úmysly k Slovenstvu; a preca obšírne opisuje, že tí robotníci u Račdorfu nie len svoj plat nedostávali, ale že keď na úver museli brať od podriadených správcov články potravné a nápoje: títo sdierali jich úžerníckymi interesmi, a tak vraj nenávisť robotníkov proti: sebe popúdili. Nuž jakože má vyžiť chudobný robotník železničný, keď na čas nedostáva i tak dosť chatrnú mzdu svoju?

Že ostatne takéto spory nezapríčinilo jediné slovenské obyvateľstvo račišdorfské: toho patrným dôkazom je, že podobné, ba ešte povážlivejšie nepokoje vypukly dňa 28 okt. i medzi robotníkmi na gemerskej železnici, a tam veru nebolo iba samé „v každom ohľade od rokov odpor vedúce“ obyvateľstvo slovenské, ale z vätša Taliani, potom Slováci, Maďari a Nemci. Rovnaké ale príčiny všade i rovnaké následky majú. I tam neplatili robotníkom, keď ale oni búrlive žiadali v Rožňave vyplatenie, a keď vojsko upotrebením zbroje hrozilo: nuž robotníci kričali: Strielajte len! či tak skapať či tak! lebo keď nám neplatia, zahyneme hladom!

Opakujeme tedy slávnostne: že čo najdôraznejšie žiadame udržanie poriadku a bezpečnosti verejnej: ale nechže bude poriadok na obe strany! Nech potrescú sa tí, ktorí porušili verejnú bezpečnosť , ale nech zaslúženej pokute prepadnú i tí, ktorí sdieraním chudobného ľudu robotného trebas ktorej národnosti, jakoby vyvolávajú nenávisť jeho proti sebe. Nadovšetko ale, nech „Otcovia vlasti“ postarajú sa o prísny zákon, ktorýby zamedzil všetko skracovanie trebas ktorých najatých robotníkov, aby pri namáhavej práci hladovať nemuseli. Veď už starovekí bohoslovci medzi 7 do neba volajúcich hriechov postavili skracovanie mzdy robotníckej. Videant consules!

(Obzor, 15.XI.1873, r. 11, č. 32, s. 250-251)

 

Z úradného oznamovateľa.

Na deň 2. jan. 1874 ustanowená je exekučná licitácia nemowitostí Fr. Brichta w Račislawe (Račdorf) pri Pressporku.

(Obzor, 25.XII.1873, r. 11, č. 36, s. 288)

 

V dedine Račislave (Račdorfe pri Prešporku), až na malú čiastku nemeckých duší, slovenským ľudom obydlenej, vypuknul tyto dni po poludní požiar, ktorý následkom strašnej pálčivosti a suchoty, jako i tej okolnosti, že veliká časť obyvateľstva bola v poli pri prácach žatvy, za chvíľku 6 domov zaobalil do plameňa. Tí, ktorí z bližších častí chotáru dobehli na pomoc, hasili z doma pozostalými ľuďmi obratne a výdatne, tu razom skríkne kdosi, že v jednom z horiacich domov leží 72-ročný starec chorý. Sotva to začul jeden z hasičov, menom Juro Polakovič, pochytí sekeru, dakoľko silnými ranami vyrazí zamknuté uličné dvere horiaceho domu, vrúti sa neohrožene dnu a za chvíľku vynese na ramenách od strachu polomrtvého starca. Sláva statočnému Polakovičovi!

(Obzor, 15.VIII.1874, r. 12, č. 23, s. 180)

 

Licitácie: Dňa 3 okt. w Račislawe (Račdorfe) pri Pressporku : polovica domu a nemovitosti Franca Brichta a jeho manželky Anny, rodz. Srna; obhadná cena 1.430 zl.

(Obzor, 25.IX.1876, r. 14, č. 27, s. 216)

František Brichta (*24.XI.1824 Rača) – syn Martina Brichtu a Barbary rod. Dostálovej.

 

Licitácie: Dňa 4 júnia w Račislawe (Račdorfe) pri Pressporku: polowica nemowitosti, Michalowi Benkovič náležitá, w odhadnej cene 1.005 zl.:

(Obzor, 25.V.1877, r. 15, č. 15, s. 120)

Michal Benkovič (*21.IX.1833 Rača) – syn Martina Benkoviča a Rozálie rod. Krajčirovičovej.

Račišdorf (1856 – 1947)

Názov Račišdorf je najbežnejší a najdlhšie používaný názov Rače. Používal sa vyše 90 rokov a mnohí ľudia ho i preto majú doteraz v pamäti. Počas tohto dlhého obdobia bol samozrejme aj v tlači použitý stovky krát, a preto tu nebudem vypočítavať všetky použitia. Uvedené je prvé zistené použitie v roku 1856 v Katolíckych novinách a ešte jedno z posledných v 19. storočí v Slovenských Pohľadoch, z ktorého vyplýva, že aj vtedy zostával názov Rače nepochopený a stále sa vyvíjal.

Občas sa v tlači používal aj mierne pozmenený tvar „Račiždorf“ (príp. Raciždorf a Račizdorf).

Zmena názvu Račišdorf (príp. Račištorf – tento tvar sa používal od 1920) na názov Rača bola navrhnutá už v roku 1942, ale ku oficiálnej zmene prišlo až v roku 1947.

 

Wěstník Cirkewný.

Od Pressporka, d. 18. Nowembra. — Radosť jednoho úda býwa radosťou wsseckých. A to wěru ai slussno, aby si člowěk to, čä sä druhých týka, bral k srdcu, lebo sme údy jednoho těla: a tak keď sä jednomu z pomedzi mnohých koruna cti, koruna sláwy na hlawu kladie, ozýwa sä radostné plesanie z úst tisícerých. Abych sä tedy welact. Obecenstwu zawďačil a ho k podielu radosti powzbudil, sdělujem tu radosť w Kristu, ktorá sä d. 2. t. m. w mestečku Račisdorfě pri Pressporku žiwo rozwinula. Príčinou tejto radosti byly slawné prwotiny kňazské, nowoposwäteným kňazom weleb. p. Jozefom Geigerom w chrámě tohože městečka odbýwané. Z domu w cirkewnom rúchu od weleb. duchowenstwa do swätiny Pánowej, skwostně ozdobenej sprewádzaný, stúpil pred oltár predniesť prwotiny bezkrwnej oběty Najwysssiemu. Rukowodičom mu byl dôst. p. Jozef Kozáček, kanonik welkowáradský lat. obr., opát a c. kr. sskolný radca. Požehnanie nebeské nech sprewádza kroky tohoto wznesseného hodnostára cirkwe po wssecke časy, ktorýžto jako wssade, tak i tu krásny príklad swojej horliwosti a poníženosti zanechal, a sstítom dobrej wole nás owěnčil. — Prwobytným základom ale tejto radosti je dôst. p. Adam Hájek, čestný kanonik, dekan dištriktu pezinského a farár račišdorfský, sstedrosťou a horliwosťou swojou napospol známy, ktorý pána primicianta od prwej mladosti náděje plného, podporowal a w ňom nowého dělníka do winice Pánowej zýskal. Primiciálnym rečníkom byl weleb. p. Ignác Schnierer*), kaplán pezinkský. Reč jeho o lodičke Kristowej sä hluboko dojala srdc poslucháčow. — Pamiatka celej tejto slawnosti bude dluho prebýwať w srdci wsseckých, ktorí jej prítomní byli. Pri slawnosti tej sä hojné slzy radosti wyliewaly; ani nikoho tu nebylo, čoby nebyl — pohnutý w srdci — zaplakal, najmě keď pán primicianť poswätěné ruky pozdwihnul a prwotné požehnanie rozdáwal. Pritiahla slawnosť táto tiež mnohých won z owčinca Kristowho sä nachádzajúcich, ktorí sebě požehnania kňazského zažiadali. Weliké to bylo pre wsseckých prekwapenie, keď jeden oswietěný pán — ačpráwě protesstant — k oltáru pristúpil a stupně slzami svojimi pokropil. Slawnosť tuto wywýssilo tiež príkladom swojím c. kr. wojsko a tomuto predstawené dôstojníctwo, ktoré sä tiež prwokňazského požehnania účastným stalo. Mnohé wzdechy sä wyzdwihowaly k trónu welebnosti Božskej, ani sä prítomní nemóhli dosť nasýtiť spoločného obcowania s Pánom Bohom. Po slawnostných službách božích počastil pochwalně menowaný pán čestný kanonik, dekan a farár mnohopočetných wzácnych hosťow skwostným obedom. — K záwěrke dopisu mojeho nič iného neželám, len to : aby „Boh pokoja, ktorý welikého pastýra owiec, Pána nasseho Ježissa Krista, skrze krw smluwy wěčnej z mrtwých wzkriesil, učinil nás spôsobných ku wsseckému dobrému, abysme činili wôlu jeho: konajúce to w nás, čo sä lúbi pred ním skrze Ježissa Krista: jemu jest sláwa na wěky wěkow. Amen."

(Katolícke noviny, 6.XII.1856, č. 49, s. 387)

 

Domov slovanskej cirkevnej reči a maďarské zaujatie vlasti.
Píše Pavel Křižko.

(Pokračovanie.) ¹⁾ Vidz Slovenské Pohľady 1898

A práve tak sa má vec i s názvom Reča = Récse = Ratschdorf, Ratzersdorf = Račišdorf. Volf síce hovorí, že „je maďarský názov azda pôvodne slovanský, ačpráve niet takého slovanského slova, z ktorého by sa bol mohol utvoriť, okrem staro slovenského slova rêčb = ige = sloveso. Ja však nepochybujem ani najmenej, že je tento názov skutočne slovanským a slovenským, lebo znám v slovenčine i osobné meno Reč, Rečko, Reček (vyššie spomenutý syn Hájikov a brat Krupcov i Hrubinov, živší v polovici trinásteho storočia) a znám i miestne názvy Riečka vo Zvolenskej, Rička v Marmarošskej a v Užhorodskej a Riečnica v Trenčianskej stolici. No znám i to, že práve v Prešporskej župe, kde leží obec Reča, žil v druhej polovici trinásteho storočia „comes Recha“ alebo „comes Reche“,¹), syn Mikulášov, a že toto meno bolo i inde známe a dosť rozšírené. Ono je patrné v miestnom názve Reča, v maďarskom Récse, ba i v nemeckom Rats-dorf tak, ako na pr. meno Buk v názve Buča. Novšie, spotvorené slová Ratzersdorf a Račišdorf použiť sťa dôkaz pre dávno zašlé doby a pomery nemôže byt nič iného ako násilné vykrúcanie a prekrúcanie skutočnosti.

( Slovenské pohľady, 1899, r. 19, s. 41-42)

 

Návšteva na Slovensku.
Napísal Pavel Kuzmány.

Sedelo nás v jednom kupé 8 ľudí — viac sa tam nezmestilo. Ja s rodinou (5 osôb), 2 staré náramne vyobliekané a vyšperkované Židovky a jeden s tým bezplatným lístkom. My medzi sebou hovorili sme po česky, a to vzbudilo všeobecnú zvedavosť, lebo nielen že obe Židovky zaviedly — v mizernej maďarčine — rozhovor o nás, ale i ten bezplatný obrátil sa ko mne s maďarskou otázkou: zkadiaľ a kam ideme? Ja som mu na to, nechtiac lámať maďarčinu, ktorej sa už beztoho v tých židovských ústach zle viedlo, odpovedal, že „neponimaju“. On obnovil otázku po nemecky a ja som mu dal žiadanú odpoveď, ďakujúc mu predovšetkým za priateľskú pozornosť, ktorú našej spoločnosti venuje. Či zmúdrel z mojej odpovede, neviem, lebo ona čo i korrektná, bola trošku málo präcisovaná, a síce asi tak: „Cestujeme s juho-západu na severo-východ, od jazera k jazeru“ atď., ponechajúc jeho ostrovtipu ďalšie podrobnosti. Cítil sa byť náramne pocteným mojou dôverou a tak mi z vďačnosti vysvetľoval kraj a prekladal maďarské mená staníc do nemčiny, pričom som sa dozvedel, že bývalý Račisdorf je teraz Riečou a či Riečicou, Sv. Jur — Senďerď, Pezinok — Bazin, a Modra — Modor. Škoda, že v Trnave vystúpil, lebo išiel do Naďsombatu, čo je asi jedno. Jeho miesto zaujal druhý s bezplatným lístkom. ...

(Slovenské pohľady, 1899, r. 19, s. 638)

Račiždvor (1863)

Názov „Račiždvor“ sa podaril v tlači nájsť iba raz. Zápis je z časopisu Sokol a týka sa račianskeho farára Mórica Alstera, nádejného a neskôr riadneho zakladateľa Matice Slovenskej. Ide zjavne o slovenský novotvar postavený na zvukovej podobnosti s názvom Račišdorf.

 

Zoznam členov Matice slovenskej

Móric Alster ... Račiždvor

(Sokol, 30.I.1863, r. 2, č. 2, s. 47)

Časopis Sokol: Obrázkový časopis pre zábavu, krásno, umenie, vedy a literatúru vychádzal v rokoch 1862-1869. Začal vychádzať v Budíne, ale už od roku 1963 vychádzal v Skalici. Vydavateľom a zodpovedným redaktorom bol Viliam Paulíny-Tóth (*1826-†1877), významný slovenský spisovateľ, publicista a podpredseda Matice Slovenskej.

Ozdobný titul časopisu „SOKOL“ (z roku 1863).

Rajča (1866)

Názov Rajča ako prvý spomenul významný uhorský kartograf Ján Lipský (*1766-†1826) vo svojom zozname uhorských obcí už v roku 1808. Pravdepodobne vznikol z nemeckého názvu „Raitzisdorf“ jeho skrátením a poslovenčením. Používanie tohto názvu sa veľmi neujalo a v novinách sa vyskytol iba raz v roku 1866.

 

Súdne zpráwy.

Konkurs. Pozostalost po Michalovi Lednár-owi w Rajči (Ratschdorf); weritelia majú práwne žiadosti swoje oznámiť u pressporskeho stol. súdu dňa 24, 25 a 26 mája.

(Obzor, 5.V.1866, r. 4, č. 13, s. 103)

ZÁVER

Slováci sa v čase národného obrodenia snažili o poslovenčenie nemeckého názvu Rače tým, že ho prepísali bernolákovským fonetickým pravidlom „píš ako počuješ“ a vznikli tak názvy „Račdorf“ a „Račišdorf“, alebo sa názov snažili poslovenčiť zmenou nemeckej koncovky „dorf“ (dedina) na slovensky znejúce „slava“ (sláva, sláv=slovan) alebo „dvor“, prípadne koncovku úplne vynechali a vznikla „Rajča“. Slováci akoby podvedome cítili slovenský pôvod názvu dediny Rača, ale nevedeli zistiť, z čoho a za akých okolností mohol takýto názov vzniknúť. Toto nevieme presne ani v dnešnej dobe.

V minulom príspevku o názve Rače (Slovenské názvy Rače a Petržalky) som spomenul, že existujú 4 možnosti ako vznikol pôvodom nepochybne slovenský názov Rače. Existuje však ešte aj piate vysvetlenie jeho pôvodu, s ktorým prišiel významný slovenský historik prof. Matúš Kučera (*1932-†2022). V roku 1988 v časopise Romboid písal o tom, že v stredoveku tvorili jednu časť kráľovského sprievodu v Uhorsku tzv. „lavatores“, ktorí mali okrem iného na starosti pranie bielizne, a preto ich starí Slováci nazývali „pračania“. Kučera ďalej píše: „Takouto služobnosťou boli napr. poverení aj „pračania“ z dnešnej časti Bratislavy — z Rače. (Služobnici z tejto dediny sa niekedy v 12. stor. odsťahovali do mesta a noví osadníci — Nemci už nerozumeli pôvodnému názvu osady; pomenovali ju preto ako Račišdorf. V novej reslovakizácii po r. 1945 už nikto nevedel, ako znel a z čoho vznikol pôvodný názov dnešnej osady Rače).“

Vidíme, že pátranie po pôvode názvu obce Rača nie je stále úplne uzavreté, stále má zmysel a je aj poučné.

 

Ľubomír Vidlička