... možno je z prvej fotografie jasné, prečo strom dostal meno "Melancholik".
Dala mu ho podľa zadumaného obrázku moja sesternica s poetickou dušou - Lucka.
Keď prechádzam okolo neho, nezabudnem sa pozrieť, akú náladu práve má.
Nie vždy je smutný a vzdialený od okolitých stromov. Občas splynie do zeleného celku, býva presvetlený letnými lúčmi, rozžiarený v jesenných farbách, či potiahnutý ľadovou krásou...
Na záver báseň od našej pani Dobrušky :)
Dobroslava Luknárová
Pod horou strom –
Zvláštnou hudbou sa mi privráva
Vždy v inom šate, v inom prestrojení
Zdraví ma. Príbeh podáva -
Lenže bez slov – nemý . . .
Je o slnečných bozkoch v orosenej korune?
Alebo o valčíku, keď letný vetrík zafúka?
Možno - o peniažkoch - z medi, zlata -
Vraj si ich Jeseň v októbri zapýta...
Pod horou strom –
Láka ma, láka morzeovkou odkazov -
Prihovára sa mi rečou tajnou,
premenlivosťou svojich obrazov
A či len mojou snahou márnou
odkliať jeho dušu a dať mu ľudskú tvár?
Stokrát sa pýtam – Prečo? Prečo? Prečo!
A stokrát si - neodpovedám.
0 comments:
Zverejnenie komentára