Dobroslava Luknárová: ČEREŠNE...

ČEREŠNE...

Tieto nádherné stromy lemujú v našich Krasňanoch časť Peknej cesty, sú roztrúsené aj vo viacerých zelených parčíkoch sídliska.

Každý rok sa teším na dni, keď zakvitnú a mrzí ma, že je to iba krátke obdobie. Lebo ich rozprávková krása – je až neskutočná – bohato-rokoková.

Prejde pár dní a z ružovej nádhery zostáva iba torzo. Prepletá sa pomedzi čoraz väčšie zelené listy a mizne, mizne, mizne... Chodníky a tráva pod čerešňami ešte dlho opatrujú pozostatky ružového bohatstva, kým sa celkom nerozpadne. Alebo kým ho nezhltne papuľa veľkokapacitného záhradníckeho vysávača...

Každoročne vnímam spomínané postupné premeny, ale aj nevyhnutné starnutie týchto nádherných stromov a v mysli sa mi zobúdzajú asociácie. Zvláštne, ako je mnoho javov vnútorne prepojených ... alebo nie? Mne to vychádza takto:

 

Japonské čerešne –
výpredaj ružových snov
Kučierky na vetvách –
Čo s toľkou nádherou?

 

Plané padnú do trávy –
žiadna škoda – iba pád...
Sny mladosti do ružova?
Zabudnutý prstoklad ...

 

Veľa, veľa jarnej krásy
nesie túžba do leta –
Hľa, dužnejú čerešničky
poéziou života –

 

Málo, málo jarnej krásy
aj dobehne do leta –
Tvrdnú kôstky v zrelých plodoch –
- - - realita života!

 

Roky, celé desaťročia
strom sa k jari vracia -
Škoda, človek svoju jar
vo vrásočkách - stráca...

 

A vytrácajú sa aj spomienky, blednú, prestávajú byť presné. A predsa, ako by bolo dobre, keby sme o počiatočných rokoch Krasňan vedeli čím viac. A teda aj o ich „zelenom svete“ – veď dodnes udivuje svoju pôvodnou bohatou kompozíciou. Čo-to z nej odišlo, poddalo sa času aj zásahom ďalšej výstavby, aj devastačným zásahom, ale aj tak je čo obdivovať. Napríklad práve teraz Peknú cestu v jej „ružovom jarnom plášti“.

 

Nepošlete nám z nej zopár pekných fotiek? Zišli by sa do archívu aj s peknými spomienkami. Veď Krasňany toho roku oslavujú svoju nádhernú

SEDEMDESIATKU

 

D. Luknárová