Moja internacionalizácia
23.11.2018
23.11.2018
Jeden výnimočný človek, ktorý sa o nás skvele postaral
Je toho priveľa na to, aby som spočítal, koľko
ľudí sa o mňa doteraz v živote postaralo. Väčšinou išlo o pracovné záležitosti
a tiež o obdobie, keď som bol študent. Bol tu však jeden výnimočný človek,
ktorý neprejavil starostlivosť iba o mňa, ale o celú moju rodinu. Hoci už tento
človek zomrel, jeho láskavá tvár a predstava sa sa mi ešte často zjavuje.
Stretnutie s ním bolo úplne nečakané a bolo to pri zvláštnej príležitosti. Keď
som mal po tridsiatke, objavil sa v mojej firme, aby dodal nejaké súčiastky
a hoci s mojou prácou nemal nič spoločné, pozdravil ma a dali sme sa do reči.
Tento obyčajný pozdrav vyústil do priateľstva, ktoré pretrvalo celé desaťročia a tento
človek sa stal v našom živote nezabudnuteľnou osobou.
Bol to pre mňa človek, ktorý ma dosť
poučil o ľudskom živote. Prvýkrát som sa s ním stretol a rozprával
vo veku okolo 35 rokov a on mal okolo 55. V tom čase už prišiel o manželku a
najviac sa tešil z toho, že sa mimo práce môže hrať s vnučkami svojich dvoch
dcér. Moje deti boli takmer v rovnakom veku ako jeho vnučky, takže sme sa veľa
rozprávali a trávili sme spolu veľa času. Medzitým mu na náhlu chorobu zomrela
jedna z dcér a jeho nešťastia sa prelínali. Musela to byť pre neho veľká
bolesť, keď vo veku asi 60 rokov najskôr umrela jeho manželka a o pár rokov na
to jeho dieťa. Veľmi trpel, aj keď na povrchu nedával nič najavo.
Veľakrát nás aj s vnučkami navštívil u nás v
Saitame. Oni bývali v Kjóte a tak tu obyčajne pobudli dva dni. Párkrát
prenocovali u nás, ale potom nástojil na tom, že chcú spať v blízkom
hoteli. Neskôr som sa ho opýtal prečo a on odpovedal, že nás nechce otravovať
prípravami na spanie a prípravami raňajok pre neho a jeho vnučky. Skrátka, bol
veľmi citlivý a ohľaduplný k iným a aj keď všetkým všemožne
pomáhal, on nechcel robiť starosti nikomu.
Nie som si istý, či bojoval počas druhej
svetovej vojny. Ale veľmi dobre si pamätal históriu vojny a tiež udalosti,
ktoré sa udiali vo vojne a neskôr medzi Československom, Nemeckom aj Sovietskym
zväzom. Možno aj preto, keď som po prvýkrát koncom mojich tridsiatich rokov
pozval do Japonska mojich československých svokrovcov, tak sa veľmi potešil a
veľmi mi s návštevou pomohol. So svokrom sa im ťažko rozprávalo, ale manželka
bola dobrý tlmočník, tak si dobre porozumeli a nás to veľmi potešilo. Môj
svokor bol počas vojny zajatý nemeckou armádou, ale podarilo sa mu ujsť. Keď
tuto príhodu počul môj priateľ, do očí sa mu tisli slzy a požiadal môjho svokra
o pevný stisk ruky. Neskôr som sa s ním rozprával o tom, že keby bola
nemecká armáda odvliekla môjho svokra do vojnového tábora a keby tam bol
prišiel o život, tak by moje manželstvo neexistovalo. Preto veľakrát
povedal, že by sa chcel ísť pozrieť do Československa. Myslím, že útek môjho
svokra zo zajatia nemeckej armády ho ešte viac primäl k tomu, aby sa o Československo
zaujímal. Namiesto návštevy Československa nás však prišiel z Japonska
navštíviť, keď sme žili v Anglicku a všetci sme ho tam s radosťou privítali. Bolo to veľmi bolestné, keď asi rok po našom návrate do Japonska
náhle podľahol rakovine.
Okrem cestovania s vnučkami mal ešte jednu
záľubu. Vyrábal modely lietadiel s motorom na diaľkové ovládanie, do ktorého
zasväcoval aj môjho syna. V jeho dome bolo niekoľko modelov lietadiel. Myslel
som si, že pri pohľade na lietadlo voľne lietajúce na oblohe si možno chcel
pripomenúť svoju manželku, ktorá už dávnejšie zomrela, a tiež na svoju druhú
dcéru.
Deťom vždy nakúpil množstvo hračiek. Keďže
starý otec na Slovensku predčasne zomrel a môj otec bol príliš starý na to, aby
prišiel k nám z Wakayamy, on bol pre naše deti milovaným dedkom.
Volal sa pán Hiraoka, meno, na ktoré deti nikdy
nezabudnú. Bolo to prvé a posledné stretnutie na tomto svete, pri ktorom sme
celá rodina stretli láskavého a nezištného človeka, ktorému robilo potešenie sa
o nás starať. Pamiatku na toto stretnutie si chcem uchovať vo svojom srdci až
do smrti.
Esej z prekladu knihy THE NAKED TRUTH
Osamu Minoo: NAHÁ PRAVDA,
Vydavateľstvo Sanseido, 2021
Z japonského originálu s podporou Google Translate
voľne preložila Viera Minoo, marec 2022
voľne preložila Viera Minoo, marec 2022
0 comments:
Zverejnenie komentára