Spoločne prežitých 65 rokov manželstva Gabriely a Eduarda Wenzlových.
Som jedenáste dieťa železničiarskej rodiny. Od dvoch rokov som polosirota. Prežíval som ťažké roky svojho života. Mohol som sa hrať a kamarátiť s chudobnými deťmi. Kamarátili a hrávali sme sa s deťmi v časti Guľovačka na „Rendezi“. Do tejto časti sa v roku 1940 prisťahovala rodina Vitková. Mali 4 dcéry a jedného syna. Bývali vedľa môjho brata. V dome, kde bývalo šesť rodín a veľa detí. Rád som sa hrával s Gabikou Vitkovou, mala 10 rokov a ja 12. Roky utekali a z detských hier vzniklo priateľstvo, láska a manželstvo. Dňa 7. 8. 1948 sme si pred oltárom sľúbili lásku a vernosť až do smrti.
Dňa 7. 8. 2013 uplynie už 65 rokov spolužitia, čo je „Železná svadba“.
Moja milá žienka, si ešte stále ako jarná snežienka.
Ošediveli nám vlásky, na tvári pribudli vrásky,
ale nič neubudlo z našej lásky.
Aj touto cestou sa ti chcem poďakovať za krásny spoločný život, lásku, šťastie, za našich synov, za šesť vnúčat a šesť pravnúčat. Za vzájomnú pomoc pri chorobe, za vernosť a porozumenie pri mojej práci na železnici.
Prajem ti ešte veľa zdravia, lásky, šťastia, telesnej a duševnej pohody
Tvoj manžel Eduard Wenzl
0 komentárov:
Zverejnenie komentára