Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

28.3.22
0
Na margo spomienok pána Wenzla na deň 26.3.1945
 
Narodila som sa v čase druhej svetovej. Bola som príliš malá na zážitky z dní priameho ohrozenia. A predsa občas mávam sen: Vidím sa v bielej postieľke s ohrádkou. Niečo duní a ja plačem. Niečie ruky ma berú do náručia a utekáme, potom schádzame po schodoch. Viem, že ma drží v náručí ktosi blízky, počujem údery jeho srdca – splašené, hlasné. Cítim na tvári jeho dych, vnímam blízkosť čohosi osudového – mám strach. Ale cítim aj teplo bezpečia... rozporuplný pocit –
Pýtala som sa na onen sen maminky, lebo sa mi v detstve a rokoch dospievania vracal – pohladila ma po vlasoch a povedala: Bože, ako dobre, že sa nám vtedy nič nestalo. Veľmi som sa bála... Už nikdy viac vojnu...
 
Dávno? Nikdy nie je dávno
na chvíle strachu,
vo vojne prežité
Keď sa nebo triaslo
zlovestným hučaním –
A potom minúty
hrôzou vzopäté
 
Vracajú sa do sna,
ktovie, čím vyvolané?
Sú v našich postojoch,
so životom v jednom –
Hrozia aj po rokoch
rany –
jazvy vyhojené
 
Dnes? Nejeden z filmov
vojnu, boj na nás valí
z pokojnej obrazovky
v obývačke
Vzdialený obraz vzdialenej hrôzy –
prikradne sa do sna
Nanovo čpie, hrmí, bolí
 
Kto zažil,
nedáva na ľahkú váhu
tie chvíle hrôzy
vojnou spôsobené
Navždy je vďačný
náhode, osudu,
že ostal žiť!
Aj dnes v mieri žije.
 
Nedávno som do knihy Nezábudky zaradila aj príbeh, ktorý rozpráva o dni hrôzy pre Raču a hlavne pre lokalitu Rendez z marca 1945. Vtedy som veru netušila, že budeme o pár mesiacov vystavení situácii, keď sa vojnové hrôzy tak neuveriteľne sprítomnia.
 
Dnešok? Jar 2022 –
Všetko strašné, vojnové
opäť sa nás nástojčivo dotýka
Tlačí sa do snov, úporných otázok:
Prečo krutosť
sa spod kontroly srdca vymyká
a trestá nevinných?
Prikrátka je pamäť ľudstva?!
Aký cieľ si práve teraz
toľko ľudskej krvi pýta?
 

0 comments:

Zverejnenie komentára