Ľubomír Vidlička: OROL V RAČIŠTORFE

Šport má v Rači veľmi bohatú históriu. Už na začiatku 20. storočia, za prvej Československej republiky existovalo viacero kultúrno-športových organizácií ktoré vytvorili pre rozvoj športu dobré zázemie. Najvýznamnejšou z týchto organizácií bol v Račištorfe Orol, ktorý tu mal najbohatšiu členskú základňu.

Vznik Orla

Na jar roku 1906 prišlo ku transformovaniu Slovinského kresťansko-sociálneho spolku na telocvičnú organizáciu ktorá dostala názov „Orel“ [v slov. Orol].

Na Morave vznikali katolícke telovýchovné krúžky už od roku 1896. V roku 1909 sa združili do jednej organizácie, ktorá si podľa slovinského vzoru osvojila názov Orol. Veľmi rýchlo sa Orol stal významnou mládežníckou telocvičnou a výchovnou organizáciou nielen na Morave, ale aj v Čechách. Od začiatku bol koncipovaný ako konkurencia liberálneho telovýchovného hnutia Sokol, ktorý bol založený v Prahe v roku 1862. Kým v Sokole sa hlavnou náplňou stala telesnú výchovu, v Orlovi to tak nebolo. Telesná výchova mala byť len jedným aspektom výchovnej práce. Cieľom Orla bolo vychovať zo svojich členov národne uvedomelých a kresťansky (duchovne) založených mladých ľudí. Cvičenie malo slúžiť k zvýšeniu brannej zdatnosti národa. Dbalo sa aj na morálne hodnoty členov – spravodlivosť, rovnoprávnosť, solidaritu, svornosť a národnú jednotu. Dôležité bolo aj plnenie si povinností voči rodine. Hlavným sporom medzi Sokolmi a Orlami bol katolicizmus. Sokol síce úplne neodmietal náboženstvo, ale nepripustil, aby sa stalo nadradeným nad telesnú výchovu.

Členovia Orla mali vlastnú rovnošatu: muži nosili olivovozelené sako a nohavice, čierne topánky, bledomodrú košeľu s bielou kravatou, kožený pás s monogramom Orla, čiapku s modrou vložkou a šikmým perom na boku. Dorastenci nosili biele tričká a modré nohavice, dorastenky biele blúzky a modré sukne. Orolským odznakom bol zlatý orol s rozpätými krídlami stojaci na trojfarebnej (bielo-modro-červenej) kokarde s krížom, držiaci v pazúroch činku.

Po vzniku Československa sa Orol začal šíriť aj na Slovensku. Napomohli tomu aj tri orolské výpravy moravských Orlov. Už v roku 1919 bol založený Orol v Malackách, v roku 1920 v Novom Meste nad Váhom, Trenčíne a Ružomberku a už v roku 1923 sa stal na Slovensku najrozšírenejšou telocvičnou organizáciou s najväčším počtom členov. V medzivojnovom Československu si udržal významné postavenie, i keď počtom členov ho predstihol konkurenčný Sokol.

Orol v Račištorfe

Orol ako katolícka telocvičná organizácia bol v Račištorfe založený už v roku 1923. Spolok mal v Račištorfe dobré zázemie, veď tu už v predchádzajúcich rokoch pôsobilo Združenie katolíckej mládeže, Združenie kresťanských robotníkov a Katolícka jednota žien. Prvým predsedom Orla sa stal miestny organista a učiteľ na rím.-kat. škole František Kubu (*1.IV.1863 Budmerice – †25.I.1932 Rača). Náčelníkom Orla sa stal Anton Lednár. Členmi boli deti a mládež v rôznom veku, ale aj dospelí. Sídlo Orla bolo na terajšej Alstrovej ulici.

Jednou z prvých akcií, na ktorých sa zúčastnila novozaložená Jednota Orla z Račištorfu, bolo vítanie slávneho francúzskeho veliteľa z čias prvej svetovej vojny maršala Ferdinanda Focha (*2.X.1851 – †20.III.1929) v Bratislave, kam pricestoval 17. mája 1923 z Prahy. Bližšie informácie priniesol o akcii denník Slovák [texty z novín sú prevzaté v plnom znení a pôvodnom pravopise]:

Maršal Foch na Slovensku

Orolstvo.

Slovenskému Orolstvu v špalieri bolo vykázané oblúkové miesto pri Lamačskej a Hlbokej ceste. V prvých radoch stáli Orli v sviatočných krojoch, za nimi orolstvo v civilnom obleku.

V prostriedku stála skupina orolsko-omladinárska v nádherných krojoch národných. Keď sa k orolstvu približovalo ovenčené auto, na ktorom sa viezol maršal Foch, zavelil tajomník Krajinskej Rady Orolskej, Ján Válek a orolstvo v pozore privítalo maršala. Maršal Foch, poznajúc kroje orolstva, s milým úsmevom na tvári zakýval im rukou a pred orolskou zástavou zasalutoval.

V špalieri, ktorý slovenské orolstvo vytvorilo, stáli Orli, Orlice, Omladinári a Omladinárky, z týchto miest a obci: Bratislava, Trnava, Vajnory, Račištorf, Gbely, Kúty, Brestovany, Cífer, Holíč, Báhoň, Skalica, Malacky, Savar, Linč, Sv. Jány, Búr Sv. Jur, Hochštetno, Kocnok.

Pri orolskom pochode na samom predku šiel zástupca organizácie rodobrancov v čiernej košeli, čo vzbudilo veľkú pozornosť.

(Slovák, 18.V.1923, r. 5, č. 111, s. 2)

 

Slovenský Orol v Račištorfe z roku 1923.
V strede v tmavom obleku sedí jeho prvý predseda
učiteľ František Kubu.

Račištorfský orol sa rýchlo stal významnou organizáciou. Už v roku 1924 zohral dôležitú úlohu pri organizácii oslavy sviatku Božieho Tela, ako aj pri oslave narodenín Andreja Hlinku (*27.IX.1864 – †16.VIII.1938). Všimla si to aj dobová tlač:

Račištorf na sviatok Božieho Tela

Neďaleko od Bratislavy leží obec Račištorf. Sú tam dobrí ľudáci a hádam ešte lepší vinohradníci. Už včas ráno sviatku Božieho Tela je celá obec v slávnostnom vzrušení. Okrášľujú sa obloky, čistia svietniky do okien, stavajú krásne oltáričky. Hasiči sú tiež v činnosti, oprašujú svoj prápor, glančia helmy a sekerky. Orol, Omladina, Marianska družina a všetky iné korporácie sú v horečných prípravách. Pomaly sa všetko po poriadku zhromažďuje pred kostolom. Práve vyzváňajú, keď prichádza výborná hasičská hudba. I na fare sú nervózni. Veď je to starosť mať 800 katolíckych rodín na starosti a najmä v tých dňoch, keď celý katolícky Račištorf sa musí do pekného štvorstupu dať, aby impozantne manifestoval a klaňal sa Eucharistickému Kristovi. Započnú sa slávnostné služby Božie. Všetko je nadšené. Pán farár v tom najslávnejšom tóne spieva sv. Omšu, pán rechtor sprevádza pekný slovenský cirkevný spev vo vyšších polohách.

Po sv. Omši sa pohne impozantný sprievod. Orli sú hlavní udržovatelia poriadku. Školské dietky, devy, mládenci, hasiči, streľci, občania, občianky, marianska družina, Najsvätejšia Sviatosť Oltárna, inteligencia a ruženčiarky. Tých „veľmi inteligentných“, čo sú mimo procesie je veľmi málo. Zastavujeme sa pri oltárikoch. Vždy hrobové ticho, požehnanie a salva streľcov. Prešla hodina, kým sa sprievod vrátil do kostola. Tu ešte jedno požehnanie, ešte jedna vrúcna modlitba a ešte jedna salva streľcov. Je už poludnie, no veriaci sa len pomaly rozchádzajú. Prečo? I to som zvedel. Hasiči, strelci, Orli a Omladina sa postavia do pozoru. Hudba hrá našu slovenskú hymnu: „Hej Slováci ...” Tu radosťou zajagaly líčka dietok, diev, mládencov, stareniek i starcov. „To bola tá naša, teraz už môžme ísť domov“, hovorí jeden šuhaj otcovi. Organizácie idú domov, hudba vedie a hrá „Slovák som a Slovák budem.“ Neorganizovaní idú za hudbou. Len streľci ostanú.

Verní tradíciám svojich otcov, idú pod obloky dp. farára, potom pánu rechtorovi, pánu rychtárovi a ostatným pánom predstavenstva obce a všade vzdajú česť a vystrelia svoju salvu.

Poobede sú litánie a opäť sa schádzame pred kostolom. Po litániách ohlasuje dp. farár schôdzu mariánskej družiny a Katolíckej Jednoty žien.

Už dávno nebolo tak pekne, vidno to i na Mariánkach. Zbadá to i dp. farár a chytro končí. Veď sa to nahradí inokedy.

Katolícka Jednota Žien je usadlejšia, trpezlivejšia. Rokuje sa tu o všeličom. O Katolíckom Dome v Trnave, o katolíckej banke, poisťovne, o slávnostiach sv. Cyrilla a Methoda vo Sv. Jure. Prehovorí br. KrampI, jeden úradník Katolíckej banky v Trnave, potom sestra Vulganová o augustovom Eucharistickom kongrese v Bratislave, o konferencii Jednoty v Trnave, o význame katolíckej tlače. Ďalej prednáša sestra Gerčová na théma „Aká má byť katolícka matka?“ Hovorí peknou slovenčinou, správnym orátorským prízvukom, súvisle, presvedčivo a s precítením. Uvádza historické faktá, ktoré si tak šťastne, k tématu primerane volila, že sa zrosily oči prítomných žien. Hej, veru doprial by som niektorým našim dámičkám a „inteligentným" fiflenám počuť túto prednášku. Táto jednoduchá deva z Račištorfu by ich iste zahanbila, presvedčila a za príklad im slúžila. Na koniec prehovorí srdečnými, priateľskými slovami pán farár dp. Vojtech Rudroff. Karhá, chváli, presvedčuje, podvracia, slovom účtuje za celý deň. Bilancia je aktívna. Môže byť hrdým na svojich farníkov a veriacich, bo keď budú všetky farnosti také slovenské a nábožné, ako račištorfská, nebude Rím na Slovensku nikdy „souzen a odsouzen“, ba naopak, potvrdzovať bude správnosť citátu rečníčky Jednoty Katolíckych Žien sestry Gerčovej, ktorý je vrytý v obelisku chrámu sv. Petra v Ríme: „Jesus vincit, Jesus regual, Jesus impera“. Kristus víťazí, kraľuje a panuje. Kalužiar.

(Slovák, 22.VI.1924, r. 6, č. 141, s. 3)

V Račištorfe oslávia narodeniny Hlinkove.

Vzorná katolícka obec pri Bratislave, Račištorf, oslávi narodeniny A. Hlinku. V nedeľa 28. septembra po litániách bude verejné cvičenie Orla, spojené s akadémiou. Večer hrá sa divadelný kus „Žije matka Sláva“.

(Slovák, 23.IX.1924, r. 6, č. 217, s. 3)

 

Významnou udalosťou v histórii račianskeho Orla sa stalo udelenie novej orolskej zástavy [práporu]. Zástavu Jednote Orla Slovenského v Račištorfe dodala v roku 1925 česká firma „Josef Neškudla a spol., továrna kostelných paramentů, praporů a náčiní v Jabloném nad Orlicí“. Pri tejto príležitosti bola v roku 1925 vytlačená aj pohľadnica „Orlovský pozdrav z Račištorfa“, na ktorej bola zobrazená vyšívaná orlovská zástava so znakom Orla držiaceho kríž. Posviacka zástavy v Račištorfe sa konala v nedeľu 13. septembra 1925 a stala sa udalosťou roka. Na slávnosti sa zúčastnilo množstvo ľudí nielen z Bratislavy, ale aj z okolitých obcí. Prítomný bol aj hosť – taliansky legionár. Súčasťou posviacky boli ukážky cvičenia račištorfských orlov a orlíc. Krstnou matkou novej zástavy sa stala pani Agneša Vulganová, rod. Polakovičová (*16.I.1894-†?), vedúca obchodu s miešaným tovarom. Náčelníkom spolku bol Jakub Fekete. O konaní posviacky, ako aj o jej priebehu, podrobne informovala denná tlač. Z tlače sa tiež dozvedáme o existencii Orlovne – sídla členov Jednoty Orla:

Orolské slávnosti v Račištorfe

13. septembra bude sa konať v Račištorfe posviacka orolského prápora spojená s verejným cvičením. Podrobný program slávností je tento: Ráno o 54. hod. budíček, o 7. hod. uvítanie hostí, pochod, o pol 9. hod. služby Božie a posviacka prápora. Orolský sľub, zatĺkanie klincov. O 12. hod. spoločný obed „U troch zajacov“, o 5. hod. verejné cvičenie. Prápor posvätí vdp. dr. Jozef Tiso, dekan bánovský. Na spoločný obed (cena 16 korún) treba sa prihlásiť. Okolité orolské jednoty iste v hojnom počte navštívia v tento deň Račištorf.

(Slovák, 8.IX.1925, r. 7, č. 202, s. 5; Slovák, 10.IX.1925, r. 7, č. 203, s. 4.)

 

Račištorfský „Orol“ posviacal svoj prápor.

Pohľadnica zobrazujúca zástavu Jednoty
Orla Slovenského v Račištorfe z roku 1925.

Už štvrtí raz mal Račištorf posviacku prápora od prevratu. Svätili remeselníci, kresť. socialisti, kongreganisti a v nedeľu „Orol". Tieto slávnosti sú znakom toho, ako sa ešte pri poslaneckých voľbách červený Račištorf zmenil v silnú katolícko-slovenskú baštu. Dobrý a usilovný farár vdp. Vojtech Rudroff a jeho farníci, býv. náčelník Anton Lednár a terajší Jakub Fekete sú dnes príkladom celého vidieka. Orolský prápor, ktorý dodala chvalne známa firma Joz. Neškudla a spol. Jabloné n. OrI. posvätil po službách Božích vdp. dekan bánovský dr. Jozef Tiso. Potom sa zatĺkaly klince za Sv. Otca, osv. biskupa dr. Jantauscha, vdp. Andreja Hlinku, poslancov a senátorov, orolských pracovníkov a jednôt a napokon klince natešených Račištorfanov. Na slávnostnom obede pri dobrej nálade odznelo mnoho pekných zdravíc; na podporu Slováka sozbierala krstná matka nového prápora: pi. Agneša Vulganová Kčs 245.70 a prítomný italský legionár sľúbil pokračovať na italskej fronte započatom boji za Slovenskú Krajinu v lone Slov. Orla. I príroda akoby sa tešilo, bo verejné cvičenie zahájené krásnymi slovami vdp. dr. Tisu. sa odbavilo s plným úspechom za pekného podzimného poobedia. Sviatok orolskej práce zakončili v Račištorfe neskoro večer v dvorane Kat. budovy, kde koncertovala hudba pezinských športovcov. Nuž Račištorfania, len výš, a výš... a budete stáť medzi prvými.

(Slovák, 15.IX.1925, r. 7, č. 207-a, s. 4.)

Slovenské orolstvo v Račištorfe.

Posviacka prápora. — Verejné cvičenie orolstva. — Veľká účasť orlov z Bratislavy.

Račištorf, 13. sept.

Po slávnostiach v Zohori prišly na rad orolské slávnosti v Račištorfe pri Bratislave, na ktoré sa tunajšie orolstvo usilovne pripravilo. Jako hlavná čiastka slávnosti bola posviacka orolského prápora a verejné cvičenie.

Už zavčasu ráno prinášaly vlaky orlov zo všetkých strán a z okolitých blízkych dedín prišli mnohí aj peši.

Na stanici bolo ráno uvítanie došlých hosťov a odtiaľ sa išlo v dlhom a peknom sprievode do orlovne. O 8. hod. bol sraz orlov v dvore r. k. ľudovej školy a odtiaľ sa pohnul sprievod do kostola na sv. omšu.

Po bohoslužbách nasledovala posviacka prápora. Krásny prápor posvätil tunajší veľadôstojný pán farár. Krstnou matkou prápora bola pi. Agneška Vulgarová. Po posviacke bolo zatĺkanie klincov a orolstvo potom složilo sľub na nový prápor.

Cez poludnie bola ešte zkúška cvičiacich a spoločný obed. Odpoludnia bolo veľkolepé prevedené verejné cvičenie. Toto je asi suchý opis slávnosti. Však našich čitateľov zaiste zaujíma aj trochu živší opis.

Slávnostný pochod račištorfských Orlíc a Orlov smerom od r.-k. kostola
po „Alstrovej“ ulici v 30. rokoch 20. storočia.

Ráno sa jakosi podozrive mračilo nad bratislavským okolím... Nebojácnym a oduševneným orlom to nevadilo; smele išli na slávnosti do Račištorfu... Tí menej oduševnení prišli až odpoludnia na cvičenie, keď sa objavilo jesenné slniečko, mraky sa skoro ztratily a nehrozily dážďom.

Títo poslední sa pripojili aj k sprievodu, ktorý v peknom poriadku išiel z orlovne do kostola na litánie a odtiaľ na cvičište. Na Račištorfanov tento sprievod zaiste musel účinkovať mocným a oduševňujúcim dojmom.

Na cvičište sa shromaždilo obecenstvo vo veľkom množstve... Skoro boly obsadené všetky miesta na sedenie, ba i na státie... Bolo to zaiste znakom toho, že naši rodičia sa začínajú zaujímať aj o účinok telesnej výchovy svojich synov a dcér.

Hudba hrala „Hej Slováci”... Orolstvo v pozore vzdávalo česť hymne svojho národa...

Preslov predniesol dr. Jozef Tiso... Hovoril o úlohách orla hlavne v smere národnom a náboženskom. Čo Slovák, to orol a autonomista — hovoril rečník —. Orli nemajú medzi sebou sociálnych a stavovských rozdieľov. Tam sa nehľadí na to, kto aký má v civilu kabát, ale kto ako pracuje. Orli musia byť v prvom rade povedomí Slováci a praktickí katolíci. Až keď budú mať tieto podmienky, pozdvihnú a posilnia Slovenskú Krajinu na žiadanú úroveň.

Po ňom prehovoril ešte oduševnene mladý slovenský akademik Jano Ďurčanský. V svojej reči vyzýval orolstvo hlavne k tomu, aby plnilo svoje povinnosti voči slovenskému ľudu. Obidve reči sa končily za veľkého potlesku obecenstva.

Nasledovalo verejné cvičenie... Výkony cvičiacich boly pekne prevedené, ačkoľvek nie v malej miere ich v tom hatila zlá hudba. Vystúpili žiaci, žiačky... Tu bolo vidieť, že náš orol učí naše dedinské deti už v mladom veku k disciplinovanosti, k poriadku a k samostatnosti, čo má zaiste nie malý význam vo výchove našej mládeže.

Cvičenie členiek z Račištorfu so stuhami a v národných krojoch bolo novým krokom k zavedeniu úplnej národnej svojráznosti do slovenského orla... Pri cvičení dorastu bola badatelná jeho sila a jeho povedomie v tom, že on ako budúce vojsko národa bude mať veľkú povinnosť v slovenskom národnom živote... Veľmi zaujímavé bolo cvičenie bratislavských orlíc s tamborinami, ktoré necvičily pri hudbe (pre jej nedokonalosť), ale pri svojom speve.

Vrcholom cvičenia bolo vystúpenie mužov... Zvláštne vyniklo cvičenie na hrazde...

Račištorfské tetky, ktoré boly na ver. cvičení vo veľkej miere zastúpené, až híkaly nad krkolomnými výkonami br. Richtera, ktorý je ináč vynikajúcim borcom na náradí... Nastúpenie mužov k jednoduchým cvičeniam a i cvičenie ukazovalo na organizačnú a vojenskú schopnosť a pripravenosť slovenského orolstva.

Ináč musíme poznamenať, že na slávnostiach v peknom počte bolo zastúpené orolstvo z Bratislavy, čo je zaiste chvályhodný dôkaz jeho oduševnenosti...

Po verejnom cvičení bol usporiadaný pochod na stanicu a nazpät zo stanice do dediny... Orli-hostia ponavštevovali ešte niektoré tunajšie orolské rodiny a večer s veselou myslou sa vracali domov, dohodnúc sa s račištorfskými orlami na tom, že sa stretnú na slávnostiach v Pezinku, ktoré budú v nedeľu dňa 20. septembra.

Tak slávnosť sa vydarila skvele.

(Slovenský Národ, 15.IX.1925, r. 1, č. 109, s. 3)

 

V nedeľu, dňa 29. novembra t. r. popol. o 3. hod. v Račištorfe v Orlovni koná sa kresťansko-sociálna verejná prednáška na téma „Spoločenská otázka, kresťanský socializmus a robotnícke hnutie“. Obecenstvo zvlášť robotníctvo nech sa dostaví čo v najväčšom počte.

(Slovenský Národ, 29.XI.1925, r. 1, č. 172, s. 6)

 

V roku 1928 boli vo výbore Orla v Račištorfe: učiteľ a organista Jozef Moravčík (*23.VI.1905 Budmerice – †2.VII.1965 Rača) – jednateľ, Rudolf Polakovič – miestojednateľ, Matej Slováček (*23.II.1906 – †) – náčelník, Mária Podešvová (*29.IX.1907 Rača – †) – náčelníčka a Rafael Vulgan (*24.IV.1893 Rača – †) – pokladník.

V roku 1933, ktorý sa niesol v znamení 10. výročia založenia Orla v Račištorfe, usporiadali členovia Orla rôzne akcie (akadémie, Večer ľudovej piesne, viaceré divadelné predstavenia, Čajový večierok). Za člena Jednoty Orla sa prihlásil aj Cyril Krištofič (*1884), aby išiel príkladom. Nasledovali ho mnohí ďalší. Dňa 23. júna usporiadala Jednota Orla v Račištorfe posviacku žiackej orolskej zástavy. Na slávnosti sa zišlo okolo 400 cvičencov z okolitých jednôt. Udalosti zaznamenali aj v Slovenskej Pravde a Slovákovi:

Rozmach Orla v Račištorfe

Kto chápe ťažkosti, spojené s kultúrnou prácou na dedine, ten bude vedieť i oceniť záslužnú prácu Orla v Račištorfe. Dôkazom namáhavej práce a jej výsledku boly referáty jednotlivých funkcionárov, prednesené na poslednom valnom shromaždení Orla v Račištorfe.

Za vedenia br. starostu, Jozefa Moravčíka, org.-učiteľa, usporiadal 60-členný miešaný sbor jednoty tri akadémie (7. III., 4. V. a 28. X. r. 1932), a »Večer ľudovej piesne«. (Týmto predišiel i výzvu »Pěveckej obce československej v Prahe«, ktorá doporučuje usporiadať deň ľudovej piesne na privítanie jara v niektorú májovú nedeľu dopoludnia! — Orol to urobil až po bohoslužbách!) Spevokol účinkoval tiež — dirigovaný br. starostom — pri spoločných oslavách s miestnou Osvetovou komisiou, spieval pri mnohých bohoslužbách a zvlášť pekne zaspieval starú ľudovú pastiersku omšu na utierni. Čulý život našej jednoty dokazuje tiež obrat za rok 1932 v obnose 12.991.90 Kčs.

Korunou celej našej práce minuloročnej a zároveň veľkým programom do budúcnosti bolo založenie základiny na postavenie »Kat. kultúrneho domu v Račištorfe«.

Výsledky práce z minulého roku dodaly nám odvahy a chuť k ďalšej borbe za rozkvet Orla v Račištorfe a za uskutočnenie orolskej idey. Už minulú nedeľu zahrali sme zdarilé div. predstavenie a dve nové opäť nacvičujeme. Pripravujeme sa tiež na dôstojné a manifestačné oslávenie svojho 10-ročného jubilea, pri ktorom bude posvätený tiež žiacky prápor.

(Slovenská Pravda, 26.II.1933, r. 14, č. 9, s. 7.)

 

Orol v Račištorfe

Nedávno sme referovali o peknej činnosti Orla v Račištorfe. Teraz chceme poukázať na ovocie tejto činnosti.

Dňa 25. februára usporiadali sme »Čajový večierok«. Vzdor tomu, že počasie bolo veľmi špatné, spolková miestnosť bola preplnená milými hosťmi, ktorí sa veselo zabávali. Každý si chválil, že sa v kruhu orlov dobre cítil.

To však nie je hlavné. Stalo sa tu čosi oveľa milšieho a významnejšieho. Pán Cyril Krištofič v mene mnohých prítomných vyhlásil, že široká verejnosť račištorfská súhlasí a schvaľuje prácu Orla a preto, predchádzajúc dobrým príkladom, vyhlasuje, že pristupuje za člena jednoty Orla v Račištorfe. Jeho príklad, chvála Bohu, nezostal bez účinku. Už na druhý deň mnohí vyplňovali prihlášky, aby sa stali členmi veľkej rodiny orolskej. My ich srdečne a vrele vítame v kruhu našom! Ich čin je pre nás dôkazom, že kráčame dobrými cestami a bude i vzpruhou, aby sme spoločne s nimi, ešte s väčšou chuťou pracovali na poli národa a cirkvi.

(Slovenská Pravda, 5.III.1933, r. 14, č. 10, s. 7.)

 

Orolské slávnosti v Račištorfe

Jednota Orla v Račištorfe dňa 23. júla mala posviacku žiackeho prápora z príležitosti desaťročného jubilea svojho jestvovania. V tento deň sišli sa v Račištorfe orli zo všetkých okolitých jednôt. Prišla Bratislava, Ivánka, Lamač, orli od Pezinka, Cajly atd. Ráno o 8. hod. bolo na stanici vítanie. Sotva však nastúpily dlhé šíky orlov k pochodu, spustil sa tuhý leják. Dážď neprestával a tak bohoslužby musely byť v kostole, kde bola i posviacka žiackej zástavy, ktorú previedol miestny dekan-farár vdp. Vojtech Rudroff. V príležitostnej kázni dojímavými slovami vysvetlil význam sviatku a povzbudzoval prítomných, aby v práci za Boha a národ pokračovali. Pri zatĺkaní klincov odznelo viac pekných reči, menovite z úst pi. N. Stankovej a iných našich horlivcov.

O 11. hod. boly zkúšky na dvore Katolíckeho domu a odpoludnia po 2. hod. tiahol dlhý sprievod orlov na čele so zástavami a s hudbou cez obec na ihrisko ŠKR, kde bolo verejné cvičenie. Stále popŕchalo, ale orli vydržali. Cvičiacich bolo do 400 a ich výkony boly prvotriedne. Obecenstvo, ktoré sa sišlo vo veľkom počte, vyslovilo sa uznanlive o priebehu cvičenia.

Dopoludňajších slávnosti zúčastnil sa i župný starosta Západoslovenskej župy redaktor Šaňo Mach, kým na odpoludňajšie slávnosti prišiel krajinský náčelník Ján VáIek. Zásluhu o dobrý priebeh slávnosti má br. starosta miestnej jednoty Moravčík a menovite cvič. sbor.

Jednota Orla v Račištorfe za uplynuvších desať rokov vykonala pekný kus práce. Menovite však v posledných časoch pracuje sa tu s veľkým elánom. Je v záujme slovenskej veci, aby v tejto práci pokračovala a vychovávala nám mládež v čisto slovenskom a nepoddajnom duchu národnom T-ek.

(Slovák, 26.VII.1933, r. 15, č. 165, s. 7; Slovenská Pravda, 30.VII.1933, r. 14, č. 31, s. 7)

 

Orol zostal agilný aj v roku 1934. Zapájal sa do všetkých akcií súvisiacich s katolíckym životom v obci – zvolil delegátov do farskej rady, prispel na farskú knižnicu, bol usporiadateľom osláv Dňa matiek:

Z katolíckeho života v Račištorfe.

Duchovná správa v Račištorfe, súc si vedomá veľkej dôležitosti katolíckej akcie a rozkazov J. E. ndp. biskupa, svolala na 10. mája zástupcov miestnych katolíckych spolkov (Sdruženie mužov B. srdca, Odborová organizácia kresť. robotníkov, Kat. jednota žien, Orol, Marianská kongregácia, Veniec, Garda B. srdca) a popredných katolíckych občanov na schôdzu. Všetkých zástupcov sa sišlo vyše tridsať. Prítomných oboznámil so zásadami katol. akcie vdp. Vojtech Rudroff, dekan-farár. Potom ich vyzval, aby výbory všetkých kat. spolkov delegovaly po dvoch zástupcoch do farskej rady. Ako praktický výsledok schôdzky bola založená farská knižnica a k jej zveľadeniu každý spolok sľúbil podporu. Orol už odhlasoval 300 Kčs, Marianská kongregácia 250 Kčs a ostatné spolky iste prispejú podobným spôsobom. — Dňa 13. mája žiaci kat. ľudovej školy usporiadali Deň matiek pod vedením svojich snaživých učiteľov-vychovávateľov. Program vyplnily príležitostné básničky a spevy dietok. Prítomné mamičky, v hojnom počte sídené, často musely utierať svoje oči, tak boly dojímavé slová ich miláčkov. Vdp. dekan v krátkom prívete zdôraznil, že od matiek závisí, či ich deti naplnia nebo alebo peklo, či naplnia žaláre alebo či budú osožné spoločnosti ľudskej a poukázal na matky svätých a svätíc božích, ktoré vychovaly hviezdy, ktoré sa teraz jagajú na katolíckom nebi. Význam farskej rady bolo badať už aj na slávnosti Dňa matiek, ktorú usporiadaly sdružené spolky kat. mládeže (Orol, Mar. kongregácia, Veniec a Garda B. srdca). Celú podarenú slávnosť viedol p. Jozef Moravčík, učiteľ, agilný starosta Orla. Na programe boly spevy, básničky a príležitostné divadielka. Slávnosť otvoril vdp. dekan. Veríme, že farská rada usmerní život v katolíckych spolkoch a katolicizmus v Račištorfe si vynúti rešpekt, ktorý mu patrí jak vyšše 80% väčšine. — im.

(Slovák, 25.V.1934, r. 16, č. 117, s. 4)

 

Učiteľ Jozef Longauer

28. október (deň vzniku ČSR) sa na Slovensku oslavoval aj ako Deň slovenskej slobody. Na jeho oslavách v Račištorfe sa pravidelne podieľali aj členovia Orla. V rámci Orla bol veľmi aktívny aj divadelný krúžok. Divadlo bolo aj súčasťou osláv Dňa slovenskej slobody. O úspešný priebeh osláv sa pričinila mladá cvičiteľka Helena Ratkovská (*1911) a učitelia na rím.-kat. škole Jozef Moravčík a Jozef Longauer (*19.III.1907 Sebedražie), ktorý pôsobil v Račištorfe od roku 1930. S príhovorom vystúpil aj račištorfský kaplán Jozef Šimúth (*30.V.1909 Sebechleby – †4.VIII.1980 Beckov), ktorý tu pôsobil v rokoch 1934-1936 na svojom prvom kaplánskom mieste. Stručné zhodnotenie osláv v Račištorfe v roku 1935 priniesla Slovenská Pravda:

Žije, žije duch slovenský!

Oslavy 30. októbra

RAČIŠTORF. Jednota Orla usporiadala slávnosť v nedeľu 27. októbra po litániách v katolíckej ľudovej škole. Otvoril ju úvodnou rečou vdp. dekan Rudroff. O význame dňa slovenskej slobody prehovoril dp. Šimuth, miestny kaplán. Orolskí ochotníci zahrali príležitostnú jednoaktovku, ďalej deti z miestnej opatrovne recitovaly vhodné básničky. O zdar slávnosti sa pričinili: cvičiteľka H. Ratkovská a učitelia Moravčík a Longauer.

(Slovenská Pravda, 10.XI.1935, r. 16, č. 45, s. 6.)

 

Učiteľ Jozef Moravčík

Významným rokom v činnosti račištorfského Orla bol rok 1938. V tomto roku sa 1. mája konala orolská zábava v Katolíckej budove v Račištorfe. Dňa 5. júla sa konala púť na staroslávny Devín. Zúčastnilo sa jej tisíce ľudí. Prítomná bola aj delegácia z Račištorfu. Po litániách sa na lúke pod hradom konala poľná akadémia, na ktorej sa cvičením predviedli aj členovia račištorfského Orla a zožali veľký úspech. Račištorfská jednota Orla patrila k najlepším na západnom Slovensku, preto práve ona bola určená usporiadať západoslovenský „zlet“ Orlov, ktorý sa konal v nedeľu 31. júla 1938 v Račištorfe. Zároveň to bola aj príležitosť na oslavu 15. výročia založenia spolku. Na týchto veľkolepých oslavách vystúpil aj trnavský kaplán Alexej Izakovič (*24.II.1908 Borová – †30.X.1995 Bratislava), v tom čase podstarosta Slovenského Orla. Kázeň mal kaplán Ján Čársky (*14.IX.1912 Gbely – †27.I.1970 Boleráz), ktorý pôsobil v Račištorfe v rokoch 1938-1940. Starostom račištorfského Orla bol v tom čase učiteľ Jozef Moravčík. V tomto roku s udiala ešte jedna veľmi významná udalosť – dlhoročný člen račištorfského Orla Šebastián (Karol) Luknár (*12.XI.1911 Rača – †18.VI.1977 Žarnovica) slávil primície.

 

VEREJNÉ CVIČENIE ORLA V RAČlŠTORFE.

V nedeľu 31. júla usporiada Orol v Račištorfe verejné cvičenie z príležitosti 20 výročia trvania ČSR a 15-ročného jubilea trvania miestneho Orla. Na tomto verejnom cvičení, ktoré bude odpoludnia o 3. hod. na hrišti ŠK Račištorf, vystúpia všetky skupiny Orla a okrem toho aj iné jednoty Orla z okolia a SKM. Program orolského dňa v Račištorfe bude celodenný. Upozorňujeme členov Orla na okolí Bratislavy, aby si pokladali za povinnosť prísť na verejné cvičenie Orla v Račištorfe a tak dokumentovať spolupatričnosť všetkých orlov na Slovensku. Na verejnom cvičení prehovorí o aktuálnych orolských veciach a o poslaní slovenského Orla dp. Alexej Izakovič, úradujúci podstarosta slovenského Orla. O podrobnom programe verejného cvičenia v „Slováku” ešte prinesieme obšírnejší referát.

(Slovák, 27.VII.1938, r. 20, č. 168, s. 6.)

 

Krajina naša bola a bude majetkom slovenského národa

Verejné cvičenia Orla v Račištorfe

Bratislava, 2. augusta.

III. krajinský slet slovenského Orla v Žiline je predo dvermi. Jednoty pilne pracujú, aby slet bol mohutnou manifestáciou za krajší zajtrajšok slovenského národa. Západné Slovensko malo svoj sraz dňa 31. júla na jubilejnom verejnom cvičení jednoty Orla v Račištorfe. Račištorfská jednota, ktorá práve v jubilejnom roku trvania republiky slávi svoje 15-ročné jubileum, patrí medzi najlepšie jednoty na západnom Slovensku. Musí prekonávať veľké ťažkosti, ale zdravý koreň tvrdých Račištorfanov okázale hlási sa k orolskej myšlienke, čo sa ukázalo na tohtoročnom verejnom cvičení.

Na verejnom cvičení prítomný bol aj podstarosta slovenského Orla dp. Alexej Izakovič a zástupca moravského orolstva z Olomouca. Už od rána hemžil sa Račištorf modrou farbou orlov a orlíc. Program Cvičenia bol celodenný a bol veľmi pestrý. Po budíčku odišiel sprievod na stanicu, kde bolo vítanie hosťov, ktorí prišli najmä z Pezinka, zo Švajnsbachu, z Ivánky, z Bratislavy, zo Sv. Jura a z iných okolitých obci. Polom odišiel sprievod do kostola, kde bola sv. omša a kázeň. Kázal vdp. Ján Čársky, ktorý v svojej kázni rozobral myšlienkovú hĺbku a morálnu cenu hesla »Za Boha a za národ«. Slovenský národ nikdy sa neodvrátil od Boha, ale zato vždy zostal len a len slovenským. Slovenský Orol musí pracovať v šľapajach svojich predkov, ktorí vždy sa držali tohto hesla, musí slúžiť Bohu a pracovať za národ.

Po kázni boly skúšky cvičencov a obed. Rady orlov sa doplnily po obede, keď z mnohých okolitých jednôt prišli na bicykloch, najmä zo Švajnsbachu odkiaľ prišiel celý branný oddiel. Po litániách pohol sa mohutný sprievod od kostola dedinou na cvičište, kde bolo verejné cvičenie. Po štátnej a pápežskej hymne otvoril cvičenie br. starosta Jozef Moravčík, ktorý zdôraznil vážnosť doby, ale zároveň aj vyzdvihol radosť, ktorou nás musia naplňovať naše jubileá. Potom zástupca moravského orolstva pozdravil cvičiacich, na čo sa ujal slova podstarosta slovenského orolstva dp. Alexej Izakovič, ktorý vo svojom krátkom prívete naznačil ideály slovenského Orla, sbližovat sa s ľudom, pracovať s ním a z neho čerpať silu k ďalšej práci. Treba nám čerpať z našej pospolitosti práve toho ducha katolicizmu. Hovoril: »Krajina naša bola a bude majetkom slovenského národa, ktorý v prevažnej väčšine je katolícky. Tu sme, tu sme boli, tu i budeme.« Ďalej prehovoril aj o pomere slovenského orolstva k nášmu štátu a o pravom vlastenectve. Nakoniec zdôraznil potrebu organizácie brannosti a povolával všetkých na slet do Žiliny. Jeho reč bola odmenená dlhotrvajúcim aplauzom.

Potom bolo verejné cvičenie. Okrem prostných všetkých kategórií bolo niekoľko osobitných výstupov, ktoré spestrily program.

Račištorfské verejné cvičenie bolo poslednou skúškou západoslovenského orolstva na slet a ukázalo sa, že na slet sme dobre pripravení, že pracujeme, môžu sa ozývať kuvičie hlasy koľko chcú. My sme tu. Račištorf ukázal nezlomnú vôľu k víťazstvu. Áno, až ku konečnému víťazstvu!

(Slovák, 3.VIII.1938, r. 20, č. 174, s. 5)

 

Veľký sviatok Račištorfa.

Jeden z primičných obrázkov Š. M. Luknára.

V nedeľu 17. júla mal Orol v Račištorfe a s ním i celý Račištorf veľký sviatok. Jeho dlhoročný člen, račištorfský rodák dp. P. Šebestián M. Luknár, kňaz kongregácie Teš. B. Srdca, mal svoje kňazské prvotiny. Radosť naša je tým väčšia, že je to už štvrtý náš rodák, ktorý bude vykonávať nekrvavú obetu. Na jeho ceste k božiemu oltáru doprevádzali ho okrem orlov všetci traja naši rodáci-kňazi vdp. P. Ján M. Polakovič, vdp. P. J. Šebela, salezián a Jakub Fekete, kaplán v Senci, ako aj všetci jeho spolubratia z rehole, ktorí tiež kedysi doplnia počet kňazov s Račištorfa a veľký zástup občanov. Primicianta pred domom pozdravil vdp. Vojtech Rudroff, dekan-farár, ktorý nesmiernou radosťou naplnený, že vychoval cirkvi už toľko kňazov, hovoril o význame obety omše sv. Poďakoval matke, ktorá, hoci chudobná vdova, všetko obetovala, aby jej syn mohol slúžiť Najvyššiemu. Potom sprievod odobral sa do kostola, kde novokňaz slúžil sv. omšu. Kázal vdp. P. Ján Polakovič. Po omši dával primiciant novokňazské požehnanie. Na slávnosti odznelo niekoľko prípitkov, na ktoré primiciant milo odpovedal. Račištorfskí orli a celá verejnosť želá novému pracovníkovi vo vinici Pánovej mnoho božieho požehnania. ete.

(Slovák, 21.VII.1938, r. 20, č. 163, s. 5)

 

Stretnutie kňazov a príslušníkov Kongregácie Tešiteľov pochádzajúcich z Račištorfu počas primícií Šebastiána Luknára v roku 1938 u račištorfského dekana-farára Vojtecha Rudroffa. (1) – Xaver (Stanislav) Čík (*1916-†2003), (2) – Vavrinec (?), (3) – Klaudius (Emil) Polakovič (*1915-†1957), (4) – Hieronym (Tarzícius) Havlovič (*1916-†2006), (5) – Jakub Fekete (*1897–†1981), (6) – Ján (Lukáč) Polakovič (*1897-†1973), (7) – dekan Vojtech Rudroff (*1875-†1942), (8) – Šebastián (Karol) Luknár (*1911-†1977), (9) – Ján Šebela (*1907-†1992)

Zrejme poslednou akciou samostatnej organizácie Orol bola pietna spomienka na Andreja Hlinku (*27.IX.1864 Černová – †16.VIII.1938 Ružomberok). Už v stredu 17. augusta, na druhý deň po Hlinkovej smrti, usporiadali v Račištorfe pietnu spomienku, v sobotu 20.VIII. sa konala zádušná omša a v nedeľu 21.VIII. počúvali smútočný obrad z rozhlasu v Katolíckej budove. Podrobnosti priniesli noviny Slovák.

 

Slovensko smúti za Andrejom Hlinkom

Tryzny vo Vajnoroch, Račištorfe a Ivánke pri Dunaji

RAČIŠTORF. Sotvaže sa rozlietla smutná zvesť o smrti najväčšieho Slováka všetkých čias, Slováci-katolíci z Račištorfa usporiadali v Katolíckej budove piétnu spomienku na počesť Andreja Hlinku. V stredu večer stál na dvore Katolíckej budovy improvizovaný oltár s obrazom Andreja Hlinku. Smútočnú schôdzku otvoril predseda miestnej organizácie Hlinkovej slov. ľudovej strany Jozef Krampl. Po ňom za obec prehovoril starosta Martin Lednár, ktorý ocenil význam Andreja Hlinku. Smútočnú reč povedal vdp. Ľudovít Horváth z Modry. Za jednotu Orla prehovoril člen župnej rady Phst. Jozef Fekete, ktorý ocenil význam Andreja Hlinku ako prvého Orla na Slovensku a Vodcu mládeže. Smútočnú oslavu zakľúčil predseda Jozef Krampl modlitbou za duševnú spásu umretého. Zádušná sv. omša za Andreja Hlinka bola v sobota ráno za veľkej účasti veriacich. V nedeľu chystajú sa všetci tí, čo nemôžu odisť na pohreb do Ružomberka, počúvať smútočné obrady a pohreb Andreja Hlinku, vysielané rozhlasom, v Katolíckej budove. — ete.

(Slovák, 21.VIII.1938, r. 20, č. 189,s 6.)

 

Čoskoro po smrti Andreja Hlinku sa toho veľa zmenilo, 30. septembra 1938 bola podpísaná Mníchovská dohoda a 6. októbra 1938 bola vyhlásená autonómia Slovenska. V novembri boli zrušené všetky telovýchovné spolky. Zrušená bola aj organizácia Orol. Na jej základoch vyrástla počas Slovenského štátu organizácia Hlinkova mládež a Orli sa stali jednou z jej kategórií, ale to je už iná kapitola histórie telovýchovy na Slovensku.

 

Ľubomír Vidlička
obyvateľ Rače