Šport má v Rači veľmi bohatú históriu. Už na začiatku 20. storočia, za prvej
Československej republiky existovalo viacero kultúrno-športových organizácií
ktoré vytvorili pre rozvoj športu dobré zázemie. Najvýznamnejšou z týchto organizácií
bol v Račištorfe Orol, ktorý tu mal najbohatšiu členskú základňu.
Vznik Orla
Na jar roku 1906 prišlo ku transformovaniu Slovinského kresťansko-sociálneho
spolku na telocvičnú organizáciu ktorá dostala názov „Orel“ [v slov. Orol].
Na Morave vznikali katolícke telovýchovné krúžky už od roku 1896. V roku
1909 sa združili do jednej organizácie, ktorá si podľa slovinského vzoru osvojila
názov Orol. Veľmi rýchlo sa Orol stal významnou mládežníckou telocvičnou a
výchovnou organizáciou nielen na Morave, ale aj v Čechách. Od začiatku bol
koncipovaný ako konkurencia liberálneho telovýchovného hnutia Sokol, ktorý bol
založený v Prahe v roku 1862. Kým v Sokole sa hlavnou náplňou
stala telesnú výchovu, v Orlovi to tak nebolo. Telesná výchova mala byť
len jedným aspektom výchovnej práce. Cieľom Orla bolo vychovať zo svojich členov
národne uvedomelých a kresťansky (duchovne) založených mladých ľudí. Cvičenie
malo slúžiť k zvýšeniu brannej zdatnosti národa. Dbalo sa aj na morálne
hodnoty členov – spravodlivosť, rovnoprávnosť, solidaritu, svornosť a národnú
jednotu. Dôležité bolo aj plnenie si povinností voči rodine. Hlavným
sporom medzi Sokolmi a Orlami bol katolicizmus. Sokol síce úplne neodmietal náboženstvo,
ale nepripustil, aby sa stalo nadradeným nad telesnú výchovu.
Členovia Orla mali vlastnú rovnošatu: muži nosili olivovozelené sako a nohavice, čierne topánky, bledomodrú
košeľu s bielou kravatou, kožený pás s monogramom Orla, čiapku s modrou vložkou
a šikmým perom na boku. Dorastenci nosili biele tričká a modré nohavice,
dorastenky biele blúzky a modré sukne. Orolským odznakom bol zlatý orol s
rozpätými krídlami stojaci na trojfarebnej (bielo-modro-červenej) kokarde s
krížom, držiaci v pazúroch činku.
Po vzniku Československa sa Orol začal šíriť aj na Slovensku. Napomohli tomu aj
tri orolské výpravy moravských Orlov. Už v roku 1919 bol založený Orol v Malackách,
v roku 1920 v Novom Meste nad Váhom, Trenčíne a Ružomberku a už
v roku 1923 sa stal na Slovensku najrozšírenejšou telocvičnou organizáciou
s najväčším počtom členov. V medzivojnovom Československu si udržal
významné postavenie, i keď počtom členov ho predstihol konkurenčný Sokol.
Orol v Račištorfe
Orol ako katolícka telocvičná organizácia bol v Račištorfe založený už
v roku 1923. Spolok mal v Račištorfe dobré zázemie, veď tu už v predchádzajúcich
rokoch pôsobilo Združenie katolíckej mládeže, Združenie kresťanských robotníkov
a Katolícka jednota žien. Prvým predsedom Orla sa stal miestny organista
a učiteľ na rím.-kat. škole František Kubu (*1.IV.1863 Budmerice –
†25.I.1932 Rača). Náčelníkom Orla sa stal Anton Lednár. Členmi boli deti
a mládež v rôznom veku, ale aj dospelí. Sídlo Orla bolo na terajšej
Alstrovej ulici.
Jednou z prvých akcií, na ktorých sa zúčastnila novozaložená Jednota Orla
z Račištorfu, bolo vítanie slávneho francúzskeho veliteľa z čias
prvej svetovej vojny maršala Ferdinanda Focha (*2.X.1851 – †20.III.1929) v Bratislave,
kam pricestoval 17. mája 1923 z Prahy. Bližšie informácie priniesol
o akcii denník Slovák [texty z novín sú prevzaté v plnom znení a pôvodnom
pravopise]:
Maršal Foch na Slovensku
Orolstvo.
Slovenskému Orolstvu v špalieri bolo vykázané oblúkové miesto pri Lamačskej a Hlbokej ceste. V prvých
radoch stáli Orli v sviatočných krojoch, za nimi orolstvo v civilnom obleku.
V prostriedku stála skupina orolsko-omladinárska v nádherných krojoch národných. Keď sa k orolstvu
približovalo ovenčené auto, na ktorom sa viezol maršal Foch, zavelil tajomník Krajinskej
Rady Orolskej, Ján Válek a orolstvo v pozore privítalo maršala. Maršal Foch,
poznajúc kroje orolstva, s milým úsmevom na tvári zakýval im rukou a pred
orolskou zástavou zasalutoval.
V špalieri, ktorý slovenské orolstvo vytvorilo, stáli Orli, Orlice, Omladinári a Omladinárky, z týchto
miest a obci: Bratislava, Trnava, Vajnory, Račištorf, Gbely, Kúty, Brestovany,
Cífer, Holíč, Báhoň, Skalica, Malacky, Savar, Linč, Sv. Jány, Búr Sv. Jur, Hochštetno,
Kocnok.
Pri orolskom pochode na samom predku šiel zástupca organizácie rodobrancov v čiernej košeli, čo
vzbudilo veľkú pozornosť.
(Slovák, 18.V.1923, r. 5, č. 111, s. 2)
![]() |
Slovenský Orol v Račištorfe z roku 1923. V strede v tmavom obleku sedí jeho prvý predseda učiteľ František Kubu. |
Račištorf na sviatok Božieho Tela
Neďaleko od Bratislavy leží obec Račištorf. Sú tam dobrí ľudáci a hádam ešte lepší
vinohradníci. Už včas ráno sviatku Božieho Tela je celá obec v slávnostnom
vzrušení. Okrášľujú sa obloky, čistia svietniky do okien, stavajú krásne oltáričky.
Hasiči sú tiež v činnosti, oprašujú svoj prápor, glančia helmy a sekerky. Orol,
Omladina, Marianska družina a všetky iné korporácie sú v horečných prípravách.
Pomaly sa všetko po poriadku zhromažďuje pred kostolom. Práve vyzváňajú, keď
prichádza výborná hasičská hudba. I na fare sú nervózni. Veď je to starosť mať
800 katolíckych rodín na starosti a najmä v tých dňoch, keď celý katolícky
Račištorf sa musí do pekného štvorstupu dať, aby impozantne manifestoval a klaňal
sa Eucharistickému Kristovi. Započnú sa slávnostné služby Božie. Všetko je
nadšené. Pán farár v tom najslávnejšom tóne spieva sv. Omšu, pán rechtor
sprevádza pekný slovenský cirkevný spev vo vyšších polohách.
Po sv. Omši sa pohne impozantný sprievod. Orli sú hlavní udržovatelia poriadku.
Školské dietky, devy, mládenci, hasiči, streľci, občania, občianky, marianska
družina, Najsvätejšia Sviatosť Oltárna, inteligencia a ruženčiarky. Tých „veľmi
inteligentných“, čo sú mimo procesie je veľmi málo. Zastavujeme sa pri
oltárikoch. Vždy hrobové ticho, požehnanie a salva streľcov. Prešla hodina, kým
sa sprievod vrátil do kostola. Tu ešte jedno požehnanie, ešte jedna vrúcna
modlitba a ešte jedna salva streľcov. Je už poludnie, no veriaci sa len pomaly
rozchádzajú. Prečo? I to som zvedel. Hasiči, strelci, Orli a Omladina sa
postavia do pozoru. Hudba hrá našu slovenskú hymnu: „Hej Slováci ...” Tu
radosťou zajagaly líčka dietok, diev, mládencov, stareniek i starcov. „To bola
tá naša, teraz už môžme ísť domov“, hovorí jeden šuhaj otcovi. Organizácie idú
domov, hudba vedie a hrá „Slovák som a Slovák budem.“ Neorganizovaní idú za
hudbou. Len streľci ostanú.
Verní tradíciám svojich otcov, idú pod obloky dp. farára, potom pánu rechtorovi, pánu
rychtárovi a ostatným pánom predstavenstva obce a všade vzdajú česť a vystrelia
svoju salvu.
Poobede sú litánie a opäť sa schádzame pred kostolom. Po litániách ohlasuje dp. farár
schôdzu mariánskej družiny a Katolíckej Jednoty žien.
Už dávno nebolo tak pekne, vidno to i na Mariánkach. Zbadá to i dp. farár a chytro
končí. Veď sa to nahradí inokedy.
Katolícka Jednota Žien je usadlejšia, trpezlivejšia. Rokuje sa tu o všeličom. O
Katolíckom Dome v Trnave, o katolíckej banke, poisťovne, o slávnostiach sv.
Cyrilla a Methoda vo Sv. Jure. Prehovorí br. KrampI, jeden úradník Katolíckej
banky v Trnave, potom sestra Vulganová o augustovom Eucharistickom kongrese v
Bratislave, o konferencii Jednoty v Trnave, o význame katolíckej tlače. Ďalej
prednáša sestra Gerčová na théma „Aká má byť katolícka matka?“ Hovorí peknou
slovenčinou, správnym orátorským prízvukom, súvisle, presvedčivo a s
precítením. Uvádza historické faktá, ktoré si tak šťastne, k tématu primerane
volila, že sa zrosily oči prítomných žien. Hej, veru doprial by som niektorým
našim dámičkám a „inteligentným" fiflenám počuť túto prednášku. Táto
jednoduchá deva z Račištorfu by ich iste zahanbila, presvedčila a za príklad im
slúžila. Na koniec prehovorí srdečnými, priateľskými slovami pán farár dp.
Vojtech Rudroff. Karhá, chváli, presvedčuje, podvracia, slovom účtuje za celý
deň. Bilancia je aktívna. Môže byť hrdým na svojich farníkov a veriacich, bo
keď budú všetky farnosti také slovenské a nábožné, ako račištorfská, nebude Rím
na Slovensku nikdy „souzen a odsouzen“, ba naopak, potvrdzovať bude správnosť
citátu rečníčky Jednoty Katolíckych Žien sestry Gerčovej, ktorý je vrytý v
obelisku chrámu sv. Petra v Ríme: „Jesus vincit, Jesus regual, Jesus impera“.
Kristus víťazí, kraľuje a panuje. Kalužiar.
(Slovák, 22.VI.1924, r. 6, č. 141, s. 3)
V Račištorfe oslávia narodeniny Hlinkove.
Vzorná katolícka obec pri Bratislave, Račištorf, oslávi narodeniny A. Hlinku. V nedeľa
28. septembra po litániách bude verejné cvičenie Orla, spojené s akadémiou.
Večer hrá sa divadelný kus „Žije matka Sláva“.
(Slovák, 23.IX.1924, r. 6, č. 217, s. 3)
Významnou udalosťou v histórii račianskeho Orla sa stalo udelenie novej orolskej
zástavy [práporu]. Zástavu Jednote Orla Slovenského v Račištorfe dodala
v roku 1925 česká firma „Josef Neškudla a spol., továrna kostelných
paramentů, praporů a náčiní v Jabloném nad Orlicí“. Pri tejto príležitosti
bola v roku 1925 vytlačená aj pohľadnica „Orlovský pozdrav
z Račištorfa“, na ktorej bola zobrazená vyšívaná orlovská zástava so znakom
Orla držiaceho kríž. Posviacka zástavy v Račištorfe sa konala
v nedeľu 13. septembra 1925 a stala sa udalosťou roka. Na slávnosti sa
zúčastnilo množstvo ľudí nielen z Bratislavy, ale aj z okolitých
obcí. Prítomný bol aj hosť – taliansky legionár. Súčasťou posviacky boli ukážky
cvičenia račištorfských orlov a orlíc. Krstnou matkou novej zástavy sa stala
pani Agneša Vulganová, rod. Polakovičová (*16.I.1894-†?), vedúca obchodu
s miešaným tovarom. Náčelníkom spolku bol Jakub Fekete. O konaní
posviacky, ako aj o jej priebehu, podrobne informovala denná tlač.
Z tlače sa tiež dozvedáme o existencii Orlovne – sídla členov
Jednoty Orla:
Orolské slávnosti v Račištorfe
13. septembra bude sa konať v Račištorfe posviacka orolského prápora spojená s verejným
cvičením. Podrobný program slávností je tento: Ráno o 54. hod. budíček, o 7.
hod. uvítanie hostí, pochod, o pol 9. hod. služby Božie a posviacka prápora.
Orolský sľub, zatĺkanie klincov. O 12. hod. spoločný obed „U troch zajacov“, o
5. hod. verejné cvičenie. Prápor posvätí vdp. dr. Jozef Tiso, dekan bánovský.
Na spoločný obed (cena 16 korún) treba sa prihlásiť. Okolité orolské jednoty
iste v hojnom počte navštívia v tento deň Račištorf.
(Slovák, 8.IX.1925, r. 7, č. 202, s. 5; Slovák, 10.IX.1925, r. 7, č. 203, s. 4.)
Račištorfský „Orol“ posviacal svoj prápor.
Už štvrtí raz mal Račištorf posviacku prápora od prevratu. Svätili remeselníci, kresť. socialisti,
kongreganisti a v nedeľu „Orol". Tieto slávnosti sú znakom toho, ako
sa ešte pri poslaneckých voľbách červený Račištorf zmenil v silnú
katolícko-slovenskú baštu. Dobrý a usilovný farár vdp. Vojtech Rudroff a jeho
farníci, býv. náčelník Anton Lednár a terajší Jakub Fekete sú dnes príkladom
celého vidieka. Orolský prápor, ktorý dodala chvalne známa firma Joz. Neškudla
a spol. Jabloné n. OrI. posvätil po službách Božích vdp. dekan bánovský dr.
Jozef Tiso. Potom sa zatĺkaly klince za Sv. Otca, osv. biskupa dr. Jantauscha,
vdp. Andreja Hlinku, poslancov a senátorov, orolských pracovníkov a jednôt
a napokon klince natešených Račištorfanov. Na slávnostnom obede pri dobrej
nálade odznelo mnoho pekných zdravíc; na podporu Slováka sozbierala krstná
matka nového prápora: pi. Agneša Vulganová Kčs 245.70 a prítomný italský
legionár sľúbil pokračovať na italskej fronte započatom boji za Slovenskú
Krajinu v lone Slov. Orla. I príroda akoby sa tešilo, bo verejné cvičenie
zahájené krásnymi slovami vdp. dr. Tisu. sa odbavilo s plným úspechom za
pekného podzimného poobedia. Sviatok orolskej práce zakončili v Račištorfe
neskoro večer v dvorane Kat. budovy, kde koncertovala hudba pezinských
športovcov. Nuž Račištorfania, len výš, a výš... a budete stáť medzi
prvými.
(Slovák, 15.IX.1925, r. 7, č. 207-a, s. 4.)
Slovenské orolstvo v Račištorfe.
Posviacka prápora. — Verejné cvičenie orolstva. — Veľká účasť orlov z Bratislavy.
Račištorf, 13. sept.
Po slávnostiach v Zohori prišly na rad orolské slávnosti v Račištorfe pri
Bratislave, na ktoré sa tunajšie orolstvo usilovne pripravilo. Jako hlavná
čiastka slávnosti bola posviacka orolského prápora a verejné cvičenie.
Už zavčasu ráno prinášaly vlaky orlov zo všetkých strán a z okolitých blízkych
dedín prišli mnohí aj peši.
Na stanici bolo ráno uvítanie došlých hosťov a odtiaľ sa išlo v dlhom a peknom
sprievode do orlovne. O 8. hod. bol sraz orlov v dvore r. k. ľudovej školy a
odtiaľ sa pohnul sprievod do kostola na sv. omšu.
Po bohoslužbách nasledovala posviacka prápora. Krásny prápor posvätil tunajší
veľadôstojný pán farár. Krstnou matkou prápora bola pi. Agneška Vulgarová. Po
posviacke bolo zatĺkanie klincov a orolstvo potom složilo sľub na nový prápor.
Cez poludnie bola ešte zkúška cvičiacich a spoločný obed. Odpoludnia bolo veľkolepé
prevedené verejné cvičenie. Toto je asi suchý opis slávnosti. Však našich
čitateľov zaiste zaujíma aj trochu živší opis.
![]() |
Slávnostný pochod račištorfských Orlíc a Orlov smerom od r.-k. kostola po „Alstrovej“ ulici v 30. rokoch 20. storočia. |
Títo poslední sa pripojili aj k sprievodu, ktorý v peknom poriadku išiel z orlovne
do kostola na litánie a odtiaľ na cvičište. Na Račištorfanov tento sprievod
zaiste musel účinkovať mocným a oduševňujúcim dojmom.
Na cvičište sa shromaždilo obecenstvo vo veľkom množstve... Skoro boly obsadené
všetky miesta na sedenie, ba i na státie... Bolo to zaiste znakom toho, že naši
rodičia sa začínajú zaujímať aj o účinok telesnej výchovy svojich synov a dcér.
Hudba hrala „Hej Slováci”... Orolstvo v pozore vzdávalo česť hymne svojho národa...
Preslov predniesol dr. Jozef Tiso... Hovoril o úlohách orla hlavne v smere národnom a
náboženskom. Čo Slovák, to orol a autonomista — hovoril rečník —. Orli nemajú
medzi sebou sociálnych a stavovských rozdieľov. Tam sa nehľadí na to, kto aký
má v civilu kabát, ale kto ako pracuje. Orli musia byť v prvom rade povedomí
Slováci a praktickí katolíci. Až keď budú mať tieto podmienky, pozdvihnú a
posilnia Slovenskú Krajinu na žiadanú úroveň.
Po ňom prehovoril ešte oduševnene mladý slovenský akademik Jano Ďurčanský. V
svojej reči vyzýval orolstvo hlavne k tomu, aby plnilo svoje povinnosti voči
slovenskému ľudu. Obidve reči sa končily za veľkého potlesku obecenstva.
Nasledovalo verejné cvičenie... Výkony cvičiacich boly pekne prevedené, ačkoľvek nie v
malej miere ich v tom hatila zlá hudba. Vystúpili žiaci, žiačky... Tu bolo
vidieť, že náš orol učí naše dedinské deti už v mladom veku k
disciplinovanosti, k poriadku a k samostatnosti, čo má zaiste nie malý
význam vo výchove našej mládeže.
Cvičenie členiek z Račištorfu so stuhami a v národných krojoch bolo novým krokom k
zavedeniu úplnej národnej svojráznosti do slovenského orla... Pri cvičení
dorastu bola badatelná jeho sila a jeho povedomie v tom, že on ako budúce
vojsko národa bude mať veľkú povinnosť v slovenskom národnom živote... Veľmi
zaujímavé bolo cvičenie bratislavských orlíc s tamborinami, ktoré
necvičily pri hudbe (pre jej nedokonalosť), ale pri svojom speve.
Vrcholom cvičenia bolo vystúpenie mužov... Zvláštne vyniklo cvičenie na hrazde...
Račištorfské tetky, ktoré boly na ver. cvičení vo veľkej miere zastúpené, až híkaly nad
krkolomnými výkonami br. Richtera, ktorý je ináč vynikajúcim borcom na
náradí... Nastúpenie mužov k jednoduchým cvičeniam a i cvičenie ukazovalo na
organizačnú a vojenskú schopnosť a pripravenosť slovenského orolstva.
Ináč musíme poznamenať, že na slávnostiach v peknom počte bolo zastúpené orolstvo z
Bratislavy, čo je zaiste chvályhodný dôkaz jeho oduševnenosti...
Po verejnom cvičení bol usporiadaný pochod na stanicu a nazpät zo stanice do
dediny... Orli-hostia ponavštevovali ešte niektoré tunajšie orolské rodiny a
večer s veselou myslou sa vracali domov, dohodnúc sa s račištorfskými orlami na
tom, že sa stretnú na slávnostiach v Pezinku, ktoré budú v nedeľu dňa 20.
septembra.
Tak slávnosť sa vydarila skvele.
(Slovenský Národ, 15.IX.1925, r. 1, č. 109, s. 3)
V nedeľu, dňa 29. novembra t. r. popol. o 3. hod. v Račištorfe v Orlovni
koná sa kresťansko-sociálna verejná prednáška na téma „Spoločenská otázka, kresťanský
socializmus a robotnícke hnutie“. Obecenstvo zvlášť robotníctvo nech sa dostaví
čo v najväčšom počte.
(Slovenský Národ, 29.XI.1925, r. 1, č. 172, s. 6)
V roku 1928 boli vo výbore Orla v Račištorfe:
učiteľ a organista Jozef Moravčík (*23.VI.1905 Budmerice – †2.VII.1965
Rača) –
jednateľ, Rudolf Polakovič – miestojednateľ, Matej Slováček (*23.II.1906
– †) – náčelník, Mária Podešvová (*29.IX.1907 Rača – †) – náčelníčka a Rafael
Vulgan (*24.IV.1893 Rača – †) – pokladník.
V roku 1933, ktorý sa niesol v znamení
10. výročia založenia Orla v Račištorfe, usporiadali členovia Orla rôzne
akcie (akadémie, Večer ľudovej piesne, viaceré divadelné predstavenia, Čajový
večierok). Za člena Jednoty Orla sa prihlásil aj Cyril Krištofič
(*1884), aby išiel príkladom. Nasledovali ho mnohí ďalší. Dňa 23. júna
usporiadala Jednota Orla v Račištorfe posviacku žiackej orolskej zástavy. Na
slávnosti sa zišlo okolo 400 cvičencov z okolitých jednôt. Udalosti
zaznamenali aj v Slovenskej Pravde a Slovákovi:
Rozmach Orla v Račištorfe
Kto chápe ťažkosti, spojené s kultúrnou prácou na dedine, ten bude vedieť i oceniť
záslužnú prácu Orla v Račištorfe. Dôkazom namáhavej práce a jej výsledku boly
referáty jednotlivých funkcionárov, prednesené na poslednom valnom shromaždení
Orla v Račištorfe.
Za vedenia br. starostu, Jozefa Moravčíka, org.-učiteľa, usporiadal
60-členný miešaný sbor jednoty tri akadémie (7. III., 4. V. a 28. X. r. 1932),
a »Večer ľudovej piesne«. (Týmto predišiel i výzvu »Pěveckej obce
československej v Prahe«, ktorá doporučuje usporiadať deň ľudovej piesne na
privítanie jara v niektorú májovú nedeľu dopoludnia! — Orol to urobil až po
bohoslužbách!) Spevokol účinkoval tiež — dirigovaný br. starostom — pri
spoločných oslavách s miestnou Osvetovou komisiou, spieval pri mnohých bohoslužbách
a zvlášť pekne zaspieval starú ľudovú pastiersku omšu na utierni. Čulý život
našej jednoty dokazuje tiež obrat za rok 1932 v obnose 12.991.90 Kčs.
Korunou celej našej práce minuloročnej a zároveň veľkým programom do budúcnosti bolo založenie
základiny na postavenie »Kat. kultúrneho domu v Račištorfe«.
Výsledky práce z minulého roku dodaly nám odvahy a chuť k ďalšej borbe za rozkvet Orla v
Račištorfe a za uskutočnenie orolskej idey. Už minulú nedeľu zahrali sme
zdarilé div. predstavenie a dve nové opäť nacvičujeme. Pripravujeme sa tiež na
dôstojné a manifestačné oslávenie svojho 10-ročného jubilea, pri ktorom bude
posvätený tiež žiacky prápor.
(Slovenská Pravda, 26.II.1933, r. 14, č. 9, s. 7.)
Orol v Račištorfe
Nedávno sme referovali o peknej činnosti Orla v Račištorfe. Teraz chceme poukázať na
ovocie tejto činnosti.
Dňa 25. februára usporiadali sme »Čajový večierok«. Vzdor tomu, že počasie bolo
veľmi špatné, spolková miestnosť bola preplnená milými hosťmi, ktorí sa veselo
zabávali. Každý si chválil, že sa v kruhu orlov dobre cítil.
To však nie je hlavné. Stalo sa tu čosi oveľa milšieho a významnejšieho. Pán Cyril
Krištofič v mene mnohých prítomných vyhlásil, že široká verejnosť račištorfská
súhlasí a schvaľuje prácu Orla a preto, predchádzajúc dobrým príkladom,
vyhlasuje, že pristupuje za člena jednoty Orla v Račištorfe. Jeho príklad,
chvála Bohu, nezostal bez účinku. Už na druhý deň mnohí vyplňovali prihlášky,
aby sa stali členmi veľkej rodiny orolskej. My ich srdečne a vrele vítame v
kruhu našom! Ich čin je pre nás dôkazom, že kráčame dobrými cestami a bude i
vzpruhou, aby sme spoločne s nimi, ešte s väčšou chuťou pracovali na poli
národa a cirkvi.
(Slovenská Pravda, 5.III.1933, r. 14, č. 10, s. 7.)
Orolské slávnosti v Račištorfe
Jednota Orla v Račištorfe dňa 23. júla mala posviacku žiackeho prápora z príležitosti
desaťročného jubilea svojho jestvovania. V tento deň sišli sa v Račištorfe orli
zo všetkých okolitých jednôt. Prišla Bratislava, Ivánka, Lamač, orli od
Pezinka, Cajly atd. Ráno o 8. hod. bolo na stanici vítanie. Sotva však
nastúpily dlhé šíky orlov k pochodu, spustil sa tuhý leják. Dážď
neprestával a tak bohoslužby musely byť v kostole, kde bola i posviacka žiackej
zástavy, ktorú previedol miestny dekan-farár vdp. Vojtech Rudroff. V
príležitostnej kázni dojímavými slovami vysvetlil význam sviatku a povzbudzoval
prítomných, aby v práci za Boha a národ pokračovali. Pri zatĺkaní klincov
odznelo viac pekných reči, menovite z úst pi. N. Stankovej a iných
našich horlivcov.
O 11. hod. boly zkúšky na dvore Katolíckeho domu a odpoludnia po 2. hod. tiahol
dlhý sprievod orlov na čele so zástavami a s hudbou cez obec na ihrisko ŠKR,
kde bolo verejné cvičenie. Stále popŕchalo, ale orli vydržali. Cvičiacich bolo
do 400 a ich výkony boly prvotriedne. Obecenstvo, ktoré sa sišlo vo veľkom
počte, vyslovilo sa uznanlive o priebehu cvičenia.
Dopoludňajších slávnosti zúčastnil sa i župný starosta Západoslovenskej župy redaktor Šaňo
Mach, kým na odpoludňajšie slávnosti prišiel krajinský náčelník Ján VáIek.
Zásluhu o dobrý priebeh slávnosti má br. starosta miestnej jednoty Moravčík a menovite
cvič. sbor.
Jednota Orla v Račištorfe za uplynuvších desať rokov vykonala pekný kus práce. Menovite
však v posledných časoch pracuje sa tu s veľkým elánom. Je v záujme slovenskej
veci, aby v tejto práci pokračovala a vychovávala nám mládež v čisto slovenskom
a nepoddajnom duchu národnom T-ek.
(Slovák, 26.VII.1933, r. 15, č. 165, s. 7; Slovenská Pravda, 30.VII.1933, r. 14, č. 31,
s. 7)
Orol zostal agilný aj v roku 1934. Zapájal sa do všetkých akcií súvisiacich
s katolíckym životom v obci – zvolil delegátov do farskej rady, prispel
na farskú knižnicu, bol usporiadateľom osláv Dňa matiek:
Z katolíckeho života v Račištorfe.
Duchovná správa v Račištorfe, súc si vedomá veľkej dôležitosti katolíckej akcie a rozkazov J. E. ndp.
biskupa, svolala na 10. mája zástupcov miestnych katolíckych spolkov (Sdruženie
mužov B. srdca, Odborová organizácia kresť. robotníkov, Kat. jednota žien,
Orol, Marianská kongregácia, Veniec, Garda B. srdca) a popredných katolíckych
občanov na schôdzu. Všetkých zástupcov sa sišlo vyše tridsať. Prítomných
oboznámil so zásadami katol. akcie vdp. Vojtech Rudroff, dekan-farár. Potom ich
vyzval, aby výbory všetkých kat. spolkov delegovaly po dvoch zástupcoch do
farskej rady. Ako praktický výsledok schôdzky bola založená farská knižnica a k
jej zveľadeniu každý spolok sľúbil podporu. Orol už odhlasoval 300 Kčs, Marianská
kongregácia 250 Kčs a ostatné spolky iste prispejú podobným spôsobom. — Dňa 13.
mája žiaci kat. ľudovej školy usporiadali Deň matiek pod vedením svojich snaživých
učiteľov-vychovávateľov. Program vyplnily príležitostné básničky a spevy
dietok. Prítomné mamičky, v hojnom počte sídené, často musely utierať svoje
oči, tak boly dojímavé slová ich miláčkov. Vdp. dekan v krátkom prívete
zdôraznil, že od matiek závisí, či ich deti naplnia nebo alebo peklo, či naplnia
žaláre alebo či budú osožné spoločnosti ľudskej a poukázal na matky svätých a
svätíc božích, ktoré vychovaly hviezdy, ktoré sa teraz jagajú na katolíckom nebi.
Význam farskej rady bolo badať už aj na slávnosti Dňa matiek, ktorú usporiadaly
sdružené spolky kat. mládeže (Orol, Mar. kongregácia, Veniec a Garda B. srdca).
Celú podarenú slávnosť viedol p. Jozef Moravčík, učiteľ, agilný starosta Orla.
Na programe boly spevy, básničky a príležitostné divadielka. Slávnosť otvoril
vdp. dekan. Veríme, že farská rada usmerní život v katolíckych spolkoch a
katolicizmus v Račištorfe si vynúti rešpekt, ktorý mu patrí jak vyšše 80%
väčšine. — im.
(Slovák, 25.V.1934, r. 16, č. 117, s. 4)
28. október (deň vzniku ČSR) sa na Slovensku oslavoval aj ako Deň slovenskej
slobody. Na jeho oslavách v Račištorfe sa pravidelne podieľali aj členovia Orla.
V rámci Orla bol veľmi aktívny aj divadelný krúžok. Divadlo bolo aj
súčasťou osláv Dňa slovenskej slobody. O úspešný priebeh osláv sa
pričinila mladá cvičiteľka Helena Ratkovská (*1911) a učitelia na
rím.-kat. škole Jozef Moravčík a Jozef Longauer
(*19.III.1907 Sebedražie), ktorý pôsobil v Račištorfe od roku 1930. S príhovorom
vystúpil aj račištorfský kaplán Jozef Šimúth (*30.V.1909 Sebechleby –
†4.VIII.1980 Beckov), ktorý tu pôsobil v rokoch 1934-1936 na svojom prvom
kaplánskom mieste. Stručné zhodnotenie osláv v Račištorfe v roku 1935
priniesla Slovenská Pravda:
Žije, žije duch slovenský!
Oslavy 30. októbra
RAČIŠTORF. Jednota Orla usporiadala slávnosť v nedeľu 27. októbra po litániách v
katolíckej ľudovej škole. Otvoril ju úvodnou rečou vdp. dekan Rudroff. O
význame dňa slovenskej slobody prehovoril dp. Šimuth, miestny kaplán. Orolskí
ochotníci zahrali príležitostnú jednoaktovku, ďalej deti z miestnej opatrovne
recitovaly vhodné básničky. O zdar slávnosti sa pričinili: cvičiteľka H.
Ratkovská a učitelia Moravčík a Longauer.
(Slovenská Pravda, 10.XI.1935, r. 16, č. 45, s. 6.)
Významným rokom v činnosti račištorfského Orla bol rok 1938. V tomto roku sa 1.
mája konala orolská zábava v Katolíckej budove v Račištorfe. Dňa 5.
júla sa konala púť na staroslávny Devín. Zúčastnilo sa jej tisíce ľudí. Prítomná
bola aj delegácia z Račištorfu. Po litániách sa na lúke pod hradom konala
poľná akadémia, na ktorej sa cvičením predviedli aj členovia račištorfského
Orla a zožali veľký úspech. Račištorfská jednota Orla patrila
k najlepším na západnom Slovensku, preto práve ona bola určená usporiadať
západoslovenský „zlet“ Orlov, ktorý sa konal v nedeľu 31. júla 1938 v
Račištorfe. Zároveň to bola aj príležitosť na oslavu 15. výročia založenia
spolku. Na týchto veľkolepých oslavách vystúpil aj trnavský kaplán Alexej
Izakovič (*24.II.1908 Borová – †30.X.1995 Bratislava), v tom čase podstarosta
Slovenského Orla. Kázeň mal kaplán Ján Čársky (*14.IX.1912 Gbely –
†27.I.1970 Boleráz), ktorý pôsobil v Račištorfe v rokoch 1938-1940.
Starostom račištorfského Orla bol v tom čase učiteľ Jozef Moravčík. V tomto roku s udiala ešte jedna veľmi
významná udalosť – dlhoročný člen račištorfského Orla Šebastián (Karol) Luknár
(*12.XI.1911 Rača – †18.VI.1977 Žarnovica) slávil primície.
VEREJNÉ CVIČENIE ORLA V RAČlŠTORFE.
V nedeľu 31. júla usporiada Orol v Račištorfe verejné cvičenie z príležitosti 20
výročia trvania ČSR a 15-ročného jubilea trvania miestneho Orla. Na tomto verejnom
cvičení, ktoré bude odpoludnia o 3. hod. na hrišti ŠK Račištorf, vystúpia
všetky skupiny Orla a okrem toho aj iné jednoty Orla z okolia a SKM. Program
orolského dňa v Račištorfe bude celodenný. Upozorňujeme členov Orla na okolí
Bratislavy, aby si pokladali za povinnosť prísť na verejné cvičenie Orla v
Račištorfe a tak dokumentovať spolupatričnosť všetkých orlov na Slovensku. Na
verejnom cvičení prehovorí o aktuálnych orolských veciach a o poslaní
slovenského Orla dp. Alexej Izakovič, úradujúci podstarosta slovenského Orla. O
podrobnom programe verejného cvičenia v „Slováku” ešte prinesieme obšírnejší
referát.
(Slovák, 27.VII.1938, r. 20, č. 168, s. 6.)
Krajina naša bola a bude majetkom slovenského národa
Verejné cvičenia Orla v Račištorfe
Bratislava, 2. augusta.
III. krajinský slet slovenského Orla v Žiline je predo dvermi. Jednoty pilne
pracujú, aby slet bol mohutnou manifestáciou za krajší zajtrajšok slovenského
národa. Západné Slovensko malo svoj sraz dňa 31. júla na jubilejnom verejnom
cvičení jednoty Orla v Račištorfe. Račištorfská jednota, ktorá práve v
jubilejnom roku trvania republiky slávi svoje 15-ročné jubileum, patrí medzi
najlepšie jednoty na západnom Slovensku. Musí prekonávať veľké ťažkosti, ale
zdravý koreň tvrdých Račištorfanov okázale hlási sa k orolskej myšlienke, čo sa
ukázalo na tohtoročnom verejnom cvičení.
Na verejnom cvičení prítomný bol aj podstarosta slovenského Orla dp. Alexej
Izakovič a zástupca moravského orolstva z Olomouca. Už od rána hemžil sa
Račištorf modrou farbou orlov a orlíc. Program Cvičenia bol celodenný a bol
veľmi pestrý. Po budíčku odišiel sprievod na stanicu, kde bolo vítanie hosťov,
ktorí prišli najmä z Pezinka, zo Švajnsbachu, z Ivánky, z Bratislavy, zo
Sv. Jura a z iných okolitých obci. Polom odišiel sprievod do kostola, kde bola
sv. omša a kázeň. Kázal vdp. Ján Čársky, ktorý v svojej kázni rozobral
myšlienkovú hĺbku a morálnu cenu hesla »Za Boha a za národ«. Slovenský národ
nikdy sa neodvrátil od Boha, ale zato vždy zostal len a len slovenským.
Slovenský Orol musí pracovať v šľapajach svojich predkov, ktorí vždy sa držali
tohto hesla, musí slúžiť Bohu a pracovať za národ.
Po kázni boly skúšky cvičencov a obed. Rady orlov sa doplnily po obede, keď z
mnohých okolitých jednôt prišli na bicykloch, najmä zo Švajnsbachu odkiaľ
prišiel celý branný oddiel. Po litániách pohol sa mohutný sprievod od kostola
dedinou na cvičište, kde bolo verejné cvičenie. Po štátnej a pápežskej hymne
otvoril cvičenie br. starosta Jozef Moravčík, ktorý zdôraznil vážnosť
doby, ale zároveň aj vyzdvihol radosť, ktorou nás musia naplňovať naše jubileá.
Potom zástupca moravského orolstva pozdravil cvičiacich, na čo sa ujal slova
podstarosta slovenského orolstva dp. Alexej Izakovič, ktorý vo svojom krátkom
prívete naznačil ideály slovenského Orla, sbližovat sa s ľudom, pracovať s ním
a z neho čerpať silu k ďalšej práci. Treba nám čerpať z našej pospolitosti
práve toho ducha katolicizmu. Hovoril: »Krajina naša bola a bude majetkom
slovenského národa, ktorý v prevažnej väčšine je katolícky. Tu sme, tu sme
boli, tu i budeme.« Ďalej prehovoril aj o pomere slovenského orolstva k nášmu
štátu a o pravom vlastenectve. Nakoniec zdôraznil potrebu organizácie brannosti
a povolával všetkých na slet do Žiliny. Jeho reč bola odmenená dlhotrvajúcim
aplauzom.
Potom bolo verejné cvičenie. Okrem prostných všetkých kategórií bolo niekoľko
osobitných výstupov, ktoré spestrily program.
Račištorfské verejné cvičenie bolo poslednou skúškou západoslovenského orolstva na slet a
ukázalo sa, že na slet sme dobre pripravení, že pracujeme, môžu sa ozývať
kuvičie hlasy koľko chcú. My sme tu. Račištorf ukázal nezlomnú vôľu k víťazstvu.
Áno, až ku konečnému víťazstvu!
(Slovák, 3.VIII.1938, r. 20, č. 174, s. 5)
Veľký sviatok Račištorfa.
![]() |
Jeden z primičných obrázkov Š. M. Luknára. |
(Slovák, 21.VII.1938, r. 20, č. 163, s. 5)
Slovensko smúti za Andrejom Hlinkom
Tryzny vo Vajnoroch, Račištorfe a Ivánke pri Dunaji
RAČIŠTORF. Sotvaže sa rozlietla smutná zvesť o smrti najväčšieho Slováka všetkých čias,
Slováci-katolíci z Račištorfa usporiadali v Katolíckej budove piétnu spomienku
na počesť Andreja Hlinku. V stredu večer stál na dvore Katolíckej budovy
improvizovaný oltár s obrazom Andreja Hlinku. Smútočnú schôdzku otvoril
predseda miestnej organizácie Hlinkovej slov. ľudovej strany Jozef Krampl.
Po ňom za obec prehovoril starosta Martin Lednár, ktorý ocenil význam
Andreja Hlinku. Smútočnú reč povedal vdp. Ľudovít Horváth z Modry. Za jednotu
Orla prehovoril člen župnej rady Phst. Jozef Fekete, ktorý ocenil význam
Andreja Hlinku ako prvého Orla na Slovensku a Vodcu mládeže. Smútočnú oslavu
zakľúčil predseda Jozef Krampl modlitbou za duševnú spásu umretého. Zádušná sv.
omša za Andreja Hlinka bola v sobota ráno za veľkej účasti veriacich. V nedeľu
chystajú sa všetci tí, čo nemôžu odisť na pohreb do Ružomberka, počúvať
smútočné obrady a pohreb Andreja Hlinku, vysielané rozhlasom, v Katolíckej
budove. — ete.
(Slovák, 21.VIII.1938, r. 20, č. 189,s 6.)
Čoskoro po smrti Andreja Hlinku sa toho veľa zmenilo, 30. septembra 1938 bola podpísaná
Mníchovská dohoda a 6. októbra 1938 bola vyhlásená autonómia Slovenska.
V novembri boli zrušené všetky telovýchovné spolky. Zrušená bola aj
organizácia Orol. Na jej základoch vyrástla počas Slovenského štátu organizácia
Hlinkova mládež a Orli sa stali jednou z jej kategórií, ale to je už iná
kapitola histórie telovýchovy na Slovensku.
Ľubomír Vidlička
obyvateľ Rače
obyvateľ Rače
0 comments:
Zverejnenie komentára