Zamyslenie.
V lete 2022 už
nemyslíme na ťažké obdobie pandémie Covid-19. V každom z nás však
zanechalo stopy strachu. Niekomu zomreli blízki ľudia, niekto má zdravotné
ťažkosti a všetci sa obávame, aby neprišla ďalšia vlna.
Nebola to prvá
pandémia, ktorej sme ako ľudstvo čelili za posledných 100 rokov. Tá, na ktorú
spomínali naši starí rodičia, sa volala Španielska chrípka. Zúrila vo svete pred a po skončení I. svetovej
vojny. Tento vírus podľa zdrojov z Wikipédie zabil 22 až 50 miliónov ľudí
na celom svete. Šíril sa
v piatich vlnách od roku 1918 po rok 1920. Zabíjal mladých, dospelých
ľudí, chorých a starých ľudí.
 |
|
Epidémia Španielskej chrípky. Seattle, december 1918. Policajti v maskách od Červeného kríža. |
Poznáte to, že? I v našej dobe to
tak bolo. Počula som o tejto chorobe, keď som bola ešte dieťa. Naša teta
Ema, ako veľa mladých dievčat, išla „slúžiť“ pred koncom vojny do Budapešti.
Rozprávala nám, že po tom, čo začali ľudia húfne zomierať, nechali ju v „Pešti“
s ich starým, viac než 90 ročným dedkom, aby sa o neho starala. Starý
pán dostal chrípku a dostala ju aj ona. Hovorila nám, ako ležala
v horúčke a triaške na posteli a nedokázala sa ani napiť z „escajchového“
hrnčeka. Nakoniec stratila vedomie. Keď sa prebrala, starý pán bol mŕtvy, vyšla
von a videla skazu. Na uliciach ležali mŕtvi, bol to obraz skazy. Doma si
mysleli, že aj ona zomrela. Nakoniec sa s pomocou Božou dostala domov.
Nikdy viac nebola chorá, dobrá imunita bolo to dobré, čo jej zostalo. Dožila sa
95 rokov.
Čo zostalo po
niekoľkých vlnách pandémie nám? Po 100 rokoch od Španielskej chrípky sa znovu
rozšíril vysoko nákazlivý vírus po celom svete. Nákazu identifikovali koncom
roka 2019 v Číne a bleskovo sa začala šíriť po celom svete. Svetová
zdravotnícka organizácia vyhlásila v januári 2020 stav ohrozenia verejného
zdravia a o 1,5 mesiaca vyhlásila pandémiu. Je to stav, kedy sa
ochorenie šíri, v tomto prípade, celosvetovo. Pandémia stále trvá. Máme
určitú výhodu, že máme skúsenosti z rôznych pandémií, ktoré sa šírili vo
svete (ázijská chrípka, hongkonská chrípka, HIV).
Táto prebiehajúca,
ktorú nazývame pandémia Korony, postihla každého z nás. Z ľudskej
populácie zomrelo doteraz viac ako 6,5 milióna ľudí. Je to obrovské množstvo
ľudí, ktorí mohli žiť. Ja som mala šťastie, že ma na Slovenskej zdravotníckej
univerzite naučili jednoduchý princíp šírenia infekčných ochorení: musí
existovať zdroj nákazy, cesta, ktorou sa šíri, a vnímavý hostiteľ. Ktorúkoľvek
časť odstránime, dokážeme zamedziť šíreniu nákazy. O to sa snažil celý
svet, i my. Vyhlásili sme karanténne opatrenia, snažili sme sa obmedziť
kontakty na najnižšiu mieru, aby sa vírus nešíril (cesta nákazy). V prvej
vlne sme nemali žiadnu obranu, neexistovali lieky ani očkovanie. Neskôr prišli
očkovacie látky, ktoré dávali imunitnému systému silu rozoznať vírus
a zabraňovali jeho množeniu, ale neliečili. Dnes už máme aj účinné lieky
a možno, možno už svitá na lepšie časy.
V prvej vlne
pandémie som pracovala v zariadení sociálnych služieb. Všetci sme sa báli,
čo bude keď ochorie prvý klient. Okrem bežných liekov na horúčku, posilňovania
imunity vitamínmi sme nemali prakticky nič. Nebolo dosť rúšok, rukavíc,
dezinfekcie. V tom čase mala každá krabica rúšok cenu zlata. Pamätám si,
ako mi zavolali z jednej čínskej reštaurácie, že nám prinesú rúška.
Doteraz im v duchu ďakujem, bol to dar z neba. Obrovskú podporu sme
dostali z Magistrátu hlavné mesta Bratislavy. Račianska samospráva
vytvorila systém pomoci najmä pre seniorov, roznášali rúška, poskytovali pomoc
pri donáške obedov, ale aj nákupov. Ľudia sa zomkli, začali doma šiť látkové
rúška a myslím, že sme vtedy zažili čas, kedy sme si navzájom pomáhali.
V ďalších vlnách
to už bolo iné. Boli sme unavení zo zlých správ, z toho, ako naši známi
zomierali, ako sú zdravotníci preťažení a nedá sa im pomôcť. Boli sme
nervózni z toho, že nemôžeme von... Každému zostal v srdci tieň
smútku, strachu a obáv. To trvá doteraz.
Napriek tomu si
spomínam na to dobré, čo z celej tragédie vzišlo. Dokázali sme zachrániť
mnoho životov. Mnohí z nás žijú, lebo sme boli jednotní
a disciplinovaní. Zostali následky. Mnohým zomreli blízki. Mnohí majú následky
doteraz. Prekonané ochorenie im zanechalo vážne zdravotné problémy. Mnohí
neuverili v to, že im očkovanie pomôže, alebo objektívne nemohli byť
očkovaní. Niektoré ochorenia neboli riadne liečené, lebo sa zdravotná
starostlivosť zamerala na zvládnutie pandémie. Niektoré rodiny trpeli tým, že
museli byť bez prostriedkov, zvýšili sa prípady násilia v rodinách. Napríklad
Fórum pre pomoc starším (Občianske združenie, Prievidza) hlási aj v roku
2022 mnohonásobné zvýšenie telefonických žiadostí o pomoc od seniorov. Podnikatelia,
výrobné podniky boli v ťaživej situácii. Spoločnosť prestala produkovať
a náš život sa úplne zmenil.
Zmenili sme sa aj my.
Dávame si pozor, aby sme neboli v blízkosti kýchajúceho, kašľajúceho
človeka. Nosenie rúšok alebo respirátorov je normálne. Ale niekde v hĺbke
duše, v našom srdci, sa stále obávame, čo bude ďalej. Svet a my už
nikdy nebudeme takí ako pred koronou. Nech je to tak, ale nech sme k sebe
lepší, ohľaduplnejší a viac sa snažme navzájom pochopiť bolesti iného
človeka.
Milada Dobrotková
august 2022
august 2022
0 comments:
Zverejnenie komentára