Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

14.9.22
0
Zamyslenie.
V lete 2022 už nemyslíme na ťažké obdobie pandémie Covid-19. V každom z nás však zanechalo stopy strachu. Niekomu zomreli blízki ľudia, niekto má zdravotné ťažkosti a všetci sa obávame, aby neprišla ďalšia vlna.
Nebola to prvá pandémia, ktorej sme ako ľudstvo čelili za posledných 100 rokov. Tá, na ktorú spomínali naši starí rodičia, sa volala Španielska chrípka. Zúrila vo svete pred a po skončení I. svetovej vojny. Tento vírus podľa zdrojov z Wikipédie zabil 22 až 50 miliónov ľudí na celom svete. Šíril sa v piatich vlnách od roku 1918 po rok 1920. Zabíjal mladých, dospelých ľudí, chorých a starých ľudí. 

Epidémia Španielskej chrípky. Seattle, december 1918.
Policajti v maskách od Červeného kríža.

Poznáte to, že? I v našej dobe to tak bolo. Počula som o tejto chorobe, keď som bola ešte dieťa. Naša teta Ema, ako veľa mladých dievčat, išla „slúžiť“ pred koncom vojny do Budapešti. Rozprávala nám, že po tom, čo začali ľudia húfne zomierať, nechali ju v „Pešti“ s ich starým, viac než 90 ročným dedkom, aby sa o neho starala. Starý pán dostal chrípku a dostala ju aj ona. Hovorila nám, ako ležala v horúčke a triaške na posteli a nedokázala sa ani napiť z „escajchového“ hrnčeka. Nakoniec stratila vedomie. Keď sa prebrala, starý pán bol mŕtvy, vyšla von a videla skazu. Na uliciach ležali mŕtvi, bol to obraz skazy. Doma si mysleli, že aj ona zomrela. Nakoniec sa s pomocou Božou dostala domov. Nikdy viac nebola chorá, dobrá imunita bolo to dobré, čo jej zostalo. Dožila sa 95 rokov.
Čo zostalo po niekoľkých vlnách pandémie nám? Po 100 rokoch od Španielskej chrípky sa znovu rozšíril vysoko nákazlivý vírus po celom svete. Nákazu identifikovali koncom roka 2019 v Číne a bleskovo sa začala šíriť po celom svete. Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila v januári 2020 stav ohrozenia verejného zdravia a o 1,5 mesiaca vyhlásila pandémiu. Je to stav, kedy sa ochorenie šíri, v tomto prípade, celosvetovo. Pandémia stále trvá. Máme určitú výhodu, že máme skúsenosti z rôznych pandémií, ktoré sa šírili vo svete (ázijská chrípka, hongkonská chrípka, HIV).
Táto prebiehajúca, ktorú nazývame pandémia Korony, postihla každého z nás. Z ľudskej populácie zomrelo doteraz viac ako 6,5 milióna ľudí. Je to obrovské množstvo ľudí, ktorí mohli žiť. Ja som mala šťastie, že ma na Slovenskej zdravotníckej univerzite naučili jednoduchý princíp šírenia infekčných ochorení: musí existovať zdroj nákazy, cesta, ktorou sa šíri, a vnímavý hostiteľ. Ktorúkoľvek časť odstránime, dokážeme zamedziť šíreniu nákazy. O to sa snažil celý svet, i my. Vyhlásili sme karanténne opatrenia, snažili sme sa obmedziť kontakty na najnižšiu mieru, aby sa vírus nešíril (cesta nákazy). V prvej vlne sme nemali žiadnu obranu, neexistovali lieky ani očkovanie. Neskôr prišli očkovacie látky, ktoré dávali imunitnému systému silu rozoznať vírus a zabraňovali jeho množeniu, ale neliečili. Dnes už máme aj účinné lieky a možno, možno už svitá na lepšie časy.
V prvej vlne pandémie som pracovala v zariadení sociálnych služieb. Všetci sme sa báli, čo bude keď ochorie prvý klient. Okrem bežných liekov na horúčku, posilňovania imunity vitamínmi sme nemali prakticky nič. Nebolo dosť rúšok, rukavíc, dezinfekcie. V tom čase mala každá krabica rúšok cenu zlata. Pamätám si, ako mi zavolali z jednej čínskej reštaurácie, že nám prinesú rúška. Doteraz im v duchu ďakujem, bol to dar z neba. Obrovskú podporu sme dostali z Magistrátu hlavné mesta Bratislavy. Račianska samospráva vytvorila systém pomoci najmä pre seniorov, roznášali rúška, poskytovali pomoc pri donáške obedov, ale aj nákupov. Ľudia sa zomkli, začali doma šiť látkové rúška a myslím, že sme vtedy zažili čas, kedy sme si navzájom pomáhali.
V ďalších vlnách to už bolo iné. Boli sme unavení zo zlých správ, z toho, ako naši známi zomierali, ako sú zdravotníci preťažení a nedá sa im pomôcť. Boli sme nervózni z toho, že nemôžeme von... Každému zostal v srdci tieň smútku, strachu a obáv. To trvá doteraz.
Napriek tomu si spomínam na to dobré, čo z celej tragédie vzišlo. Dokázali sme zachrániť mnoho životov. Mnohí z nás žijú, lebo sme boli jednotní a disciplinovaní. Zostali následky. Mnohým zomreli blízki. Mnohí majú následky doteraz. Prekonané ochorenie im zanechalo vážne zdravotné problémy. Mnohí neuverili v to, že im očkovanie pomôže, alebo objektívne nemohli byť očkovaní. Niektoré ochorenia neboli riadne liečené, lebo sa zdravotná starostlivosť zamerala na zvládnutie pandémie. Niektoré rodiny trpeli tým, že museli byť bez prostriedkov, zvýšili sa prípady násilia v rodinách. Napríklad Fórum pre pomoc starším (Občianske združenie, Prievidza) hlási aj v roku 2022 mnohonásobné zvýšenie telefonických žiadostí o pomoc od seniorov. Podnikatelia, výrobné podniky boli v ťaživej situácii. Spoločnosť prestala produkovať a náš život sa úplne zmenil.
Zmenili sme sa aj my. Dávame si pozor, aby sme neboli v blízkosti kýchajúceho, kašľajúceho človeka. Nosenie rúšok alebo respirátorov je normálne. Ale niekde v hĺbke duše, v našom srdci, sa stále obávame, čo bude ďalej. Svet a my už nikdy nebudeme takí ako pred koronou. Nech je to tak, ale nech sme k sebe lepší, ohľaduplnejší a viac sa snažme navzájom pochopiť bolesti iného človeka.

Milada Dobrotková
august 2022

0 komentárov:

Zverejnenie komentára