CESTOU PRAVDY A LÁSKY. Kresťanské zbory v Rači.

Úryvok z knihy CESTOU PRAVDY A LÁSKY. Vydavateľstvo A-ALEF, Ostrava 1998.

BRATISLAVA A OKOLIE

Svedectvo a práca bratského hnutia, ktorá začala na prelome XIX. a XX. storočia v Bratislave, sa zanedlho rozšírila i do jej okolia – na východ aj na západ. Po vzniku bratského zboru v Bratislave vznikli neskôr takéto zbory aj v Rači, Modre a Pezinku, v Devínskej Novej Vsi a na Záhorí i na Žitnom ostrove v Šamoríne. História týchto zborov je opísaná osobitne. Bratislavský zbor bol ich duchovným strediskom. Z neho do nich prichádzali obdarovaní a ctení bratia, aby tu slúžili Božím slovom, vzdelávali, potešovali aj napomínali veriacich. Tí zase prichádzali do Bratislavy na väčšie zhromaždenia a konferencie.

BRATISLAVA

Butcherovci v r. l935

Božie dielo, konané v rámci bratského hnutia v Bratislave je nerozlučne spojené s menom a prácou Fredericka Butchera a jeho manželky Mary Kate, rodenej Thorpe. Do Bratislavy prišli v októbri 1900. Začiatky ich práce boli veľmi ťažké. V Rakúsko-Uhorsku bola mimo-cirkevná „náboženská propaganda“ prísne zakázaná. V meste sa hovorilo troma rečami: nemecky, maďarsky a slovensky. Ubytovali sa v hoteli a hneď na kolenách prosili o Božie vedenie. I neskôr – za roky svojho pôsobenia v Bratislave – chodievali na hrad a tam sa modlievali za spásu obyvateľov mesta. Pracovali ticho a skromne, nesúc ľuďom jednoduché svedectvo o Pánovi Ježišovi Kristovi – najprv po nemecky. Postupne sa učili po slovensky, aby mohli zvestovať evanjelium prostým slovenským obyvateľom. V robotníckej štvrti si najali neveľký byt, do ktorého pozývali hosti a najmä deti. S nimi sestra Butcherová pri malom harmóniu spievala duchovné piesne. Veľa času venovali návštevám chorých v nemocniciach, rozhovorom a rozdávaniu evanjelizačnej literatúry, hlavne malých traktátov. Prvých päť rokov práce neprinieslo takmer žiadne viditeľné ovocie. Ale Pán sa priznal so svojím požehnaním k ich láske k Nemu i ľuďom, aj k vernosti a vytrvalosti, v ktorej túto skromnú prácu konali. Ona v priebehu rokov prispela k vzniku niekoľkých desiatok bratských zborov na Slovensku. Prvý bratský krúžok vznikol v byte Butcherovcov na Vysokej ulici r. 1906. Postupne vznikali krúžky a skupiny bratských veriacich aj v iných miestach na Slovensku i na Morave . Za 1. svetovej vojny v r. 1914 až1919 boli Butcherovci v Anglicku. Po vzniku Československej republiky sa vrátili do Bratislavy a pracovali tu ďalších 16 rokov až do r. 1935, kedy sa definitívne vrátili do Anglicka. Tu zosnuli – sestra r. 1938 a brat r. 1955. Ich tridsaťročná práca v Bratislave a na Slovensku priniesla hojné ovocie v spasení ľudí a v budovaní bratských zborov.

Maniželia Weintragerovi

Keď veriacich v Bratislave pribúdalo, miesto už pre nich nestačilo. Zhromaždenie sa presťahovalo do domu Weintragerovcov v kolónii Dynamitka a neskôr sa presunulo do domu brata Kevického v Trnávke. Tento brat už pred vojnou a cez ňu zvestoval ľuďom evanjelium. Pozdejšie sa pričinil o získanie suterénnej miestnosti na bývalej Törökovej (neskôr Moskovskej) ulici. Tu potom bývali zhromaždenia vyše 30 rokov. Od samého začiatku bolo každú nedeľu slávenie Pánovej pamiatky i evanjelizačné zhromaždenie a v týždni biblické i modlitebné zhromaždenie. Pre novo obrátených sa konali biblické krsty ponorením do vody. Prvým spolupracovníkom brata Butchera v Bratislave bol v r. 1904-1907 brat Michal Sadloň. Ten pracoval nielen v zbore, ale i po dedinách na okolí, zvestujúc evanjelium. Pánova práca mala i prekážky zo strany ľudí, ktoré On sám pomohol prekonávať. Dvadsiate roky boli obdobím početného i duchovného rastu zboru. V roku 1927 sa tu na svedectvo brata Butchera obrátil brat Bartoněk, rodák z Moravy, ktorý potom pracoval v zbore i jeho okolí. V rokoch 1928 a 1929 sa v Primaciálnom paláci konali konferencie, na ktorých sa zúčastnilo do 200 bratov a sestier i hosti. Popri bratovi Butcherovi slúžili na nich Božím slovom bratia Pavlovič, Kurz, Vrták a iní. Z hostí kázali najmä bratia Křesina, Siracký, Bučko, Sadloň a Kráľ.

Konferencia v Bratislave v r. 1929.
Sediaci v prvom rade – bratia V. Formánek a Fr. J. Křesina.
V poslednom rade – druhý sprava je brat J. Kurz.

Konferencia v Bratislave v r. 1937.
Zľava: brat Karol Pavlovič.
1. rad – Siracký, Györi, Zeman, Butcher, Pribula,
2. rad – Křesina, Laub, Kráľ,
3. rad – Eol, Formánek. Wenzl, Zeisel,
4. rad – Hogh, Meitner, Pavlovič

V roku 1935 mal zbor do 200 príslušníkov. Na jednej z najvýznamnejších konferencií v roku 1937 sa zúčastnilo okolo 500 veriacich, medzi nimi aj hostia zo zahraničia. Prišiel i brat Butcher, ktorí bol už dva roky v Anglicku, ďalej slúžili bratia Křesina, Zeman, Meitner, Zeisel, Formánek, Siracký, Wenzl, Kráľ, Laub z Maďarska a ďalší. V tridsiatych rokoch sa v zbore rozvinula i práca s deťmi a mládežou. Deťom v besiedke požehnane slúžil najmä brat Dröschl. V mládeži veľmi aktívne pracovali bratia František Vyhnánek, Emil Kráľ a Jozef Kurz, sestry Bartoňové a iní. V zbore i na okolí pôsobil od roku 1919-54 ako učiteľ, ale najmä pastier brat Karol Pavlovič.

V roku 1935 sa do Bratislavy prisťahoval brat Michal Sadloň s rodinou. Slúžil zboru až do svojho odchodu k Pánovi v roku 1944 ako učiteľ a pastier.

Bratislavský zbor je nerozlučne spojený s menom a službou brata Jána Sirackého, ktorý sa sem presťahoval v roku 1944 a pôsobil tu až do roku 1973, keď odišiel do nebeského domova.

Na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave sa takto zbor lúčil so zosnulými veriacimi.

Po roku 1956 v zbore významne pôsobili aj bratia Vojtech Chrenko, Daniel Žarnovický, František Vyhnánek, Ondrej Peterský, Milan Hrdina, Ladislav Paluga, Viktor Ostrolucký a ďalší. V doraste a detskej besiedke požehnane pracovali brat E. Wenzl ml., sestry Záleská, Škodáčková, Rut Dindžíková a ďalšie.

V osemdesiatych rokoch sa tu konali celoslovenské konferencie Kresťanských zborov. Zbor žije a vyvíja sa ako jedno z ich stredísk na Slovensku do dnešných dni.

RAČA

Michal Wenzl v r. 1964

História Kresťanského zboru v Radi je nerozlučne spojená s históriou bratislavského zboru. Dedina sa vtedy volala Račištorf. Podľa pamätníkov sa tu začali schádzať veriaci už pred rokom 1900. Bola to malá skupinka znovuzrodených ľudí, ktorí sa zhromažďovali k uvažovaniu Božieho slova a modlitbám. Do nej patrila i rodina Samuela Marhofera staršieho (volali ho tiež Fridrich). Pri jednej návšteve nemocnice sa brat Frederick Butcher zoznámil s týmto mužom, ktorý od neho ochotne prijímal evanjelium i spôsob zhromažďovania veriacich. Svojho malého syna Samuela už nedali rodičia Marhoferovci pokrstiť v cirkvi. V ich domácnosti bolo prvé zhromaždenie kresťanského bratského zboru v Račištorfe. K zboru sa postupne pripojili rodiny Böhmová a Gschwengová, rodina Gotlieba Wenzla a Alžbeta Wenzlová s deťmi. Syn Alžbety Wenzlovej Michal Wenzl prijal Pána Ježiša ako devätnásťročný v roku 1906. Kresťanský zbor v Račištorfe sa rozširoval a bola preto potrebná väčšia miestnosť pre zhromažďovanie. Konrád Gschweng starší ponúkol vo svojom dome na tento účel najkrajšiu izbu. V jeho dome bolo zhromaždenie asi dvadsať rokov, potom v dome jeho syna Eduarda Gschwenga, nakoniec v dome jeho vnuka Miroslava Greguša, až kým zbor nezískal samostatnú miestnosť.

Pred prvou svetovou vojnou sa do Radištorfu prisťahoval Andreas Labudík, ktorý patril medzi prvých absolventov biblickej Školy v Berlíne. Oženil sa s Kornéliou Wenzlovou. Počas vojny slúžil veriacim v račanskom zbore a jeho okolí. Bol ťažko chorý na tuberkulózu – preto nemusel narukovať. Odišiel k Pánovi v roku 1933 vo veku 46 rokov. Na jeho svedectvo sa obrátil Johann Hierweg. Ten sa oženil s dcérou Konráda Gschwenga. Ich najstarší syn Jaroslav Hierweg je teraz starším račanského zboru. Po vojne pribúdali do zboru v Rači nové rodiny. Tu začali chodiť do spoločenstva bratského zboru sestry Vyhnánkové a Rozália Rukriegelová s deťmi. Druhá mala šesť detí a bola pokrvnou sestrou Samuela Marhofera staršieho, František Vašek sa oženil s Alžbetou Marhoferovou a celá rodina (mali štyri deti) verne navštevovala zbor v Rači. Michal Wenzl si vzal za manželku Katarínu Farkašovú z Pezinka. Bývali na Východnej stanici asi 2 km od Rače. Do ich bytu pozývali raz za týždeň susedov a známych a prišli i bratia z Rače s rodinami. Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa prijali sestry Svobodové a Anežka Šušlíková. Obe sa čoskoro odsťahovali. Prvá do Čelákovic pri Prahe, kde otvorila svoj dom pre zhromaždenie, druhá do Brna, kde tiež navštevovala bratský zbor.

Frederick Butcher viac ako tridsať rokov hlásal evanjelium v Bratislave a v jej okolí. Do Rače chodil pravidelne každý druhý týždeň, v stredu na biblické zhromaždenie. Pred začiatkom zhromaždenia sa snažil navštíviť každú rodinu, i keď návšteva niekedy trvala len 15 minút. V láske usmerňoval všetkých veriacich. V jeho službe mu verne pomáhal brat Andreas Labudík. Pochádzal z Muschdorfu pri Šamoríne. Modlil sa za toto mestečko, ale nedožil sa vzniku bratského zboru v Šamoríne.

Po smrti Andreasa Labudíka sa stali staršími zboru Gottlieb Wenzl a Michal Wenzl (neboli príbuzní, len menovci) a neskôr Johann Hierweg. V týchto rokoch sa do Račištorfu prisťahovali rodiny Zimmermannová a Schwarzová. V račianskom zbore sa v štyridsiatych rokoch schádzalo 50-60 veriacich.

Cez druhú svetovú vojnu zbor v Rači rástol, i keď nemecký nacionalizmus prenikol aj medzi veriacich. Po vojne bol zbor ochudobnený o nemecké rodiny, ktoré boli násilne vyvezené. V zbore ostali Michal Wenzl, Johann Hierweg a Pavel Böhm. Prišli sem dvaja mladí bratia Jozef Tichý a Július Dindžík, ktorí si vzali manželky z račianskeho zboru.

Zhromaždenie v Rači v r. 1932. Uprostred v klobúku je brat Böhrn.

Brat Michal Wenzl a Reinhold Dröschl navštevovali okolité zbory až do svojho odchodu do nebeskej vlasti. Brat Reinhold Dröschl roky viedol detskú besiedku v Bratislave (hovoril nemecky a po vojne potreboval tlmočníka). V rokoch 1950- 70 pribudli do zboru v Rači dva manželské páry – Hauskrechtovci a Tomanovičovci a niekoľko sestier. Žil tu Eduard Wenzl, syn Gottlieba Wenzla, s manželkou Františkou, rodenou Hetovou z Vizovic a synom Eduardom. V tomto čase navštevoval pravidelne zbor v Rači Ján Siracký.

Do Rače sa v šesťdesiatych rokoch prisťahoval brat Jaroslav Hierweg, vnuk Konráda Gschwenga, s manželkou a deťmi. V posledných dvadsiatich rokoch sa do zboru prisťahoval Ľubomír Vyhnánek, ktorý sa oženil s Helenou Hierwegovou (pravnučkou Konráda Gschwenga) a do zboru pribudol František Kocmunda s rodinou.

Napriek tomu, že sa satan snažil veľakrát rôznym spôsobom zmariť Božie dielo, milostivý Pán Boh zachoval kresťanský zbor v Rači aj potomkov z rodín, s ktorými svoje dielo v tejto dedinke začal.

Úryvok z knihy CESTOU PRAVDY A LÁSKY
Vydali Kresťanské sbory v České republice
a Kresťanské zbory na Slovensku
A-ALEF, Ostrava 1998