Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

7.11.18
0
ad: Ján Hrčka - Prečo má Bratislava a Petržalka málo peňazí (detailné vysvetlenie)

V článku s uvedeným názvom J. Hrčka detailne vysvetľuje príčiny nedostatku zdrojov a predstavuje svoj návrh na získanie dodatočných. Vychádza z faktu, že rozhodujúca väčšina ľudí užíva ulice ako cestujúci autami a v MHD. Odporúča zamerať pozornosť na parkovné a cestovné.

Ako úvod do úvah uvádza:
Predstavte si, že všetky parkovacie miesta v správe mesta a mestských častí budú na celom území Bratislavy spoplatnené sumou 2 eurá za hodinu a Bratislavčania majú 100% zľavu. Každý, kto tu nemá trvalý pobyt, si rýchlo spočíta, či si prehlási trvalý pobyt, alebo cez parkovné prispeje na prevádzku mesta.“

S predstavou by nebol vážnejší problém. Situáciu zmení, ak sa porovná s VZN, ktoré predpokladá karty a rôzne ceny v pôsobnosti mestských častí. Pripúšťa parkovanie mimo zónu rezidenta so zľavou 50 %, nepripúšťa zľavu 100 %, a vylučuje zľavu na miestach s povolenou max. dobou státia do 2 hodín.

Ponúkaná predstava o mimoriadnej výhodnosti pre Bratislavčanov vyžaduje iné VZN.

Podľa J. Hrčku:
Dôvody pre nespoplatnenie Bratislavčanov sú jednoznačné. Je to spravodlivé, lebo podľa súčasnej legislatívy náklady na prevádzku mesta znášajú hlavne tí, ktorí v ňom majú trvalý pobyt. Preto, ak mesto nemá dostatok peňazí, tak musí najskôr spoplatniť tých, ktorí sa na prevádzke mesta nepodieľajú alebo podieľajú výrazne menej. Legislatívne je trochu problém v tom, že zákon citlivo vníma opodstatnenosť dôvodov diskriminovania ľudí. Zákon ale nezakazuje zaviesť poplatok 2 eurá za hodinu celoplošne pre všetkých a Bratislavčanom dať na poplatok 100% zľavu cez kartu Bratislavčana alebo iný nástroj.“

Zákon nezakazuje konkrétnu výšku ceny / poplatku, ale zakazuje pri určení ceny / poplatku zneužiť postavenie, neprimeraný zisk a vyžaduje dodržať dobré mravy.

Subjekty v pôsobnosti hl. mesta pri použití mestskej karty poskytujú zľavy do 20 %. Zaujímavé by bolo spoznať predstavu o obhajobe zľavy 100 % len samotným použitím platobného nástroja. Bratislavskú mestskú kartu (BMK) vydáva 5 bánk. Kto nechce mať účet v nich, napr. pre zlé skúsenosti, musel by si vybaviť dobíjaciu BMK s min. kreditom, iba na prikladanie k nejakému snímaču, bez prevodu peňazí, ale s nákladmi na evidenciu.

Ak tomu dobre rozumiem, cca 200 – 220 tis. Bratislavčanov by si malo vybaviť BMK - ďalší plast.

Parafrázujúc J. Hrčku, zákon nezakazuje poskytnúť BMK / platobný nástroj, aby iný „zaplatil“ za jej / jeho držiteľa.

Predstavte si obchod s BMK. Rodina si vybaví viac BMK a voľné poskytne ľuďom, čo používajú auto v BA, ale nemajú trvalý pobyt. Tí ich využijú pri „platení“. Pri kontrole uvedú, že auto použil a odstavil držiteľ BMK a oni auto odvážajú. J. Hrčka píše o Bratislavčanoch. Zľava pre nich je pri použití akéhokoľvek auta. Umožní to priraďovanie áut k trvalému pobytu bez ohľadu na EČV.

Ak je reč o spravodlivosti a odvodenej zľave, ktorú službu dostanú so zľavou 100 % prispievatelia do rozpočtu mesta trvalým pobytom, ktorí nepoužívajú IAD vôbec, resp. iba taxi?

Parkovné 2 €/h predstavuje ročne cca 4 tis. € v súvislosti s parkovaním počas pracovných zmien. Nech by to v priemere bolo 2 tis. € na vodiča, pomer cca 285 € (príjem mesta za osobu s trvalým pobytom podľa J. Hrčku) : cca 2 000 € (zľava z parkovného) a k tomu ešte zvýhodnenie v MHD, upratovanie a osvetlenie ako píše J. Hrčka, vnímam ako výrazne nevyvážený.

J. Hrčka pokračuje:
„Ďalším dôvodom je dôvod ekonomický. Ak zavediete parkovaciu politiku pre všetkých 800 tisíc ľudí, budete potrebovať ďaleko väčšie množstvo policajtov a techniky. Dôvodom je riešenie násobne väčšieho množstva priestupkov. Preto zavedenie parkovacej politiky iba pre časť vodičov je výrazne menej nákladné.“

Rozumiem dobre, že zľava z parkovného pre Bratislavčanov nie je súčasťou parkovacej politiky?

Ako sa rozlíši použitie auta Bratislavčanom, ak sa nebude kontrolovať každé? Nejasný mi je dôvod, prečo by sa zľava mala viazať na iba vodiča, ak auto môže využiť iný cestujúci, ktorý svojim trvalým pobytom prispieva do rozpočtu mesta.

Podľa J. Hrčku:
Tretím, nemenej dôležitým dôvodom je politická priechodnosť. Doteraz viaceré snahy zaviesť platenú parkovaciu politiku stroskotali, lebo sa jedná o nepopulárne opatrenie. Mesto nemá poriadne údaje ani len o počte obyvateľov, ktorí v tomto meste reálne bývajú. Nevie, aký je tu počet áut, legálnych parkovacích miest a množstvo iných dôležitých informácií. Obyvatelia v niektorých častiach mesta sú prakticky odkázaní na osobný automobil. Takto navrhnuté riešenie by bez väčších problémov prešlo, lebo nepostihuje Bratislavčanov. Takisto by vďaka nemu mesto získalo údaje o počte a štruktúre áut v Bratislave, lebo na získanie zľavy vo výške 100% by sa všetci museli do systému zaregistrovať.“

Návrh by asi prešiel, lebo pôsobí lákavo, ale či by po schválení nepostihoval Bratislavčanov možno viesť debatu. Aj keď sa uvažuje o priraďovaní áut k trvalému pobytu bez ohľadu na držiteľa a EČV.

Údaje o autách v Bratislave s EČV BA/BL má PZ SR. Z návrhu nevedno ako by mestu pomohlo poznať štruktúru, ale aj tie údaje má PZ SR.

Ak sa má pomôcť Bratislavčanom, očakával by som, že nebudú potrebovať ďalšiu registráciu, ďalší plast a postačí, ak použijú osvedčenie o evidencii auta, preukaz poistenca alebo OP, ak zľava má byť protihodnotou za trvalý pobyt.

Podľa mňa, predstava i odôvodnenie vyznievajú zvláštne. J. Hrčka na rokovaní MsZ 8.12.2016 podal návrh na zmenu uznesenia - centrálny parkovací systém Bratislavy realizovať v spolupráci s iniciatívou slovensko.digital. Uznesenie MsZ č. 683/2016/B/3. Na rokovaní MsZ 31.5.2018 nepodporil zmenu pôvodného VZN č. 12/2016, ale nenavrhol inú. Niet dôvodu predpokladať neznalosť súčasného legislatívneho stavu.

Komplementárne k IAD navrhuje úpravu pre MHD.

Podľa J. Hrčku:
„Aktuálne náklady DPB sú 110 miliónov ročne. Z tejto sumy približne 55 miliónov eur (50%) platí mesto vo forme príspevku z daní obyvateľov. Ak teda platíme za lístok 1 euro, tak jeho reálna cena sú eurá dve. Polovicu z tejto sumy zaplatí mesto DPB z daní Bratislavčanov. Preto je logické, že Bratislavčania platia „dotovanú” cenu 1 euro. Mimobratislavčania žijúci a pracujúci v Bratislave by mali zaplatiť minimálne reálne náklady. Pravidlá mestskej hromadnej dopravy v spojení s parkovacou politikou by určite motivovali ľudí k prehláseniu trvalého pobytu.“

Cca 1 € stojí iba základný elektronický lístok na 60 min. pre zóny v BA. Papierový základný lístok na 60 min. v BA má cenu 1,20 €. Dôležité je to s ohľadom na návrh, aby cezpoľní platili „minimálne reálne náklady“, a tiež na nasledujúci návrh.

Podľa J. Hrčku:
„Rovnako ako pri parkovaní, aj tu by mesto nemalo trestať krátkodobých návštevníkov hlavného mesta (20 dní v roku). Tí by mali počas tejto doby mať možnosť využívať režim primeraného poplatku alebo poplatku za dotovanú cenu 1 euro. Poplatok za celoročnú električenku vo výške 1 000 eur alebo jednorazového cestovného na 60 minút za 4 eurá, by mali platiť iba mimobratislavskí, ktorí tu žijú alebo pracujú väčšiu časť v roku. Obyvatelia s trvalým pobytom by mali mať 75% zľavu, ktorá by ostatných motivovala si prehlásiť trvalý pobyt do hlavného mesta.“

Z návrhu parkovného 2 €/h nemožno odvodiť rozdiel medzi krátkodobou návštevou a opakovaným dochádzaním autom.

Zvýhodnené cestovné na 20 dní v roku by získal ten, kto by sa zaregistroval a asi len pri kúpe elektronického lístka, lebo pri papierovom ťažko dokazovať koľký je v roku. Treba posúdiť či by to nebolo diskriminačné voči tým, kto si nedokáže / nemôže kúpiť elektronický lístok. Podľa návrhu nevedno aký by bol dôsledok na ceny denných lístkov.

Denne dochádzajúci by boli zaťažení rovnakou cenou ako dlhodobo „nocujúci“ v meste bez trvalého pobytu, aj dochádzajúci verejnou dopravou! Či by to bolo spravodlivé, nech posúdi každý sám.

Ak by lístok v cene 1 € spolu s dotáciou v rovnakej sume kryli reálne náklady, cena 4 € na 60 min. pre cezpoľných predstavuje zvýšenie o 100 %. Aj pri ročnom lístku. Ekonomicky by to znamenalo, že taký lístok by kryl dotáciu k dvom lístkom pre domácich. Nevedno ako by skončilo posúdenie prípustnosti takého určenia ceny, ale je zrejmé, že ďalší rozvoj MHD by mesto financovalo výrazne z rozdielu cien lístkov pre ľudí bez trvalého pobytu, lebo tržby a dane od Bratislavčanov by kryli len náklady prevádzky, ale rozhodujúce úžitky by slúžili práve im. A spravodlivosť, ...

Takto navrhnuté pravidlá vnímam ako bezdôvodné sankcie, aj preto, že nie všetci si môžu prehlásiť trvalý pobyt, a obdobu bezdôvodného obohatenia, lebo zmena trvalého pobytu by mestu priniesla príjem cca 285 €/osobu (údaj podľa J. Hrčku), ale v prípade účinnosti navrhnutých pravidiel by to bolo min. 1 tis. € za ročný lístok a pri parkovnom cca 4 tis. €/auto.

Rozpočet mesta dotuje náklady DP v podiele cca 50 %. Pri zľave Bratislavčana 75 % z 1000 € je to pre DP 250 € od neho a druhých 250 € z rozpočtu mesta. Z výnosu podielových daní 285 €/osobu zostáva cca 35 € na „cesty, parkovanie, osvetlenie, upratovanie, …“.

Predstavme si, že by MHD využívalo o 15, 30 či 50 % viac Bratislavčanov ako v súčasnosti. Koľko by museli platiť cezpoľní pri zachovaní filozofie návrhu „V prvom kroku spoplatniť dlhodobo žijúcich a pracujúcich, ktorí tu nemajú trvalý pobyt“ a „ak to nebude stačiť a minú sa aj všetky ostatné možné riešenia, bude nutné spoplatniť aj Bratislavčanov. Ale určite nie ako prvé, ale až ako posledné navrhované riešenie.“?

Návrhy majú (vy)provokovať k zmene trvalého pobytu a financovania aspoň Bratislavy. Neviem či je reálna zmena trvalého pobytu u viac ako u 15 - 20 %. Ak sa postupne získajú zdroje od ľudí bez trvalého pobytu a pri pretrvávaní nedostatku aj s trvalým, vláda už nebude mať dôvod. Za 250 € sa dá rok voziť 12 – 16 km do a z práce. Zľava 100 % podporí užívanie áut Bratislavčanmi s rizikom rozšírenia, hlavne tými, čo potrebujú prestupovať viac razy.

Zľavu 100 % mimo zónu v okruhu bývania by som vnímal pozitívne, ak by bola do 100 h/rok (cca 2 h/týždeň), po kúpe ročného lístka MHD.

Vladimír Dulla
autor sa dlhodobo venuje komunálnej problematike


0 komentárov:

Zverejnenie komentára