Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

6.11.18
0
Rozhovor s kandidátom na poslanca MZ Bratislava – Rača za obvod Rača.

Juraj Dobšovič (30), Ochranca prírody, konzultant pri odborných posudkoch a zájazdoch. Absolvent Prírodovedeckej fakulty UK, odboru Regionálny rozvoj, regionálna geografia, európska integrácia. Gestor akčnej skupiny regionálneho rozvoja v strane SPOLU-občianska demokracia.

• Na základe čoho si sa rozhodol kandidovať za poslanca, čím si ťa získala strana SPOLU - občianska demokracia?

Rozhodovanie v oboch prípadoch bolo ťažké. V minulosti som sa veľmi angažoval. Vyvrcholilo to spoluorganizovaním protestov Gorila. Po nich som ostal znechutený a vytratil som sa z aktivizmu. Približne pred rokom mi prišiel e-mail, v ktorom som dostal pozvánku do novovznikajúcej strany. Najprv som si myslel, že pozvanie odignorujem, ale postupne som nad ním začal čoraz intenzívnejšie rozmýšľať. Smerovanie, názory a osobnosti v strane mi boli veľmi blízke a v čase vraždy dvoch mladých ľudí som už dospel k rozhodnutiu. Moje rozhodnutie som si utvrdil na sneme a na všetkých ďalších aktivitách strany. Práve ľudia v strane sa so mnou rozprávali a pýtali sa, prečo nechcem kandidovať v komunálnych voľbách a nechápali moje rozhodnutie. Práve oni a problémy, ktoré som v Rači videl, ma nakoniec presvedčili.

• Čo vnímaš ako najväčšie problémy Rače a ako by si chcel prispieť k ich riešeniu?

Ak nerátam dopravu, zápchy, povodne a útrapy cyklistu, tak až do svojej kandidatúry som vnímal ako problém najmä rozdelenie komunity na “starých“ a “nových“. Čím viac som sa však rozprával s ľuďmi, tým viac sa mi otvárali oči. Okrem skvelej polohy a krásneho centra, ktoré žiaľ nie je využívané naplno, som našiel množstvo problémov, ktoré ohrozujú pokojný život v Rači. Hovorím najmä o masovej výstavbe, ktorá ničí charakter Rače, zvyšuje problémy s povodňami a mestská časť nedokáže pokryť všetky potreby prichádzajúcich rodín. Tiež sa mi nepáčili niektoré časti PHSR, ale to je na dlhšiu debatu. Myslím, že by sa nám zišla lepšia demografická štúdia, ktorá by ovplyvnila investície mestskej časti do budúcna. Dokým nebude mestská časť schopná zabezpečiť miesto pre deti v škôlkach, mala by pozastaviť všetky developerské projekty. Tými sa problémy len prehlbujú. Tiež mám pocit, že stavebný boom v Bratislave sa bude postupne utlmovať. Môj názor opieram o demografický vývoj Slovenska. Na ďalšie potreby som vytvoril program, ktorý čitatelia nájdu na mojej stránke a je v ňom 33 konkrétnych bodov.

• Keď sa povie „doprava“, čo ti napadne v súvislosti s Račou, aké jej možné vylepšenia?

Ako prvé povodne. Toľkokrát sa mi stalo, že bola Račianska ulica neprejazdná, že to začalo byť pravidlom. Na moje dotazy na Facebooku mi bolo odpovedané, že nová výstavba za to nemôže, čo som ako regionálny geograf neprijal. Z dôvodu novej výstavby treba uvažovať nad zmenou charakteristiky zelene, nad novými drenážami, zelenými strechami a zelenými parkoviskami, komunitnými jazierkami a pod.
Ako druhé mi napadne strach pred obchvatom. Myslím, že obchvat ranné zápchy v Rači ešte znásobí a problémy parkovania v oblasti električkovej trate budú ešte väčšie. Práve preto by mala Rača v spolupráci s mestom a BSK iniciovať výstavbu veľkokapacitného odstavného parkoviska, ktoré musí byť dobre pripojené na oba typy koľajovej dopravy.
Okrem umožnenia ľahšieho prestupu, treba obyvateľom priblížiť aj alternatívne spôsoby dopravy. Ako cyklista mám často pocit, že som nepriateľ číslo jeden (pre chodcov, aj vodičov). Rača musí pokračovať budovaním tranzitnej radiály až k ŽST Vinohrady.

• Ťažiskovým podujatím roka v Rači je z hľadiska cestovného ruchu Vinobranie, čo iné môže Rača ponúknuť?

Najprv sa vrátim k vinobraniu. Žiaľ Račianske vinobranie sa zmenilo na hody s prvkami vinobrania a miestni obyvatelia namiesto oslavy vína utekajú z mesta. Toto treba zmeniť a aj v programe mám pár nápadov ako to zlepšiť. Čo sa týka cestovného ruchu, Rača je akési mestečko uprostred veľkomesta. Malá bunka uprostred systému. Má krásne centrum, lesy rekreačného charakteru, ale hlavne skvelých vinárov. Takže Rača, aj keď je súčasťou Bratislavy, môže návštevníkom ponúknuť mix agroturizmu a turizmu malých miest. Napríklad ja takýto typ turizmu veľmi vyhľadávam.

• Ako často navštevuješ račianske lesy, sú v nich zver a príroda dostatočne chránené?

Navštevujem ich veľmi často, či už pri prechádzkach so psom, túrach, hubárčení alebo pri bežeckých tréningoch. Mám tu svoje obľúbené miesta, ktoré nebudem prezrádzať, aby ostali stále odrezané od okolitého sveta. Zver a príroda je momentálne chránená v lesoch nad Račou uspokojivo, ale vidím, že každým dňom silnejú tlaky, aby sa začala veľkokapacitná ťažba v okolí Bratislavy. (Rád by som spomenul aj NPR Devínska Kobyla, ale to by bolo nadlho a dnes sa radšej rozprávajme o Rači.) Takéto tlaky treba silno potláčať, veď okrem toho, že les je domovom množstva rastlín a živočíchov, je aj naším miestom pre oddych. Problémy vidím skôr v chránení zelene v intraviláne mesta. Žiaľ, často vidím neodborné zásahy do korún stromov, ktoré vedú k ich postupnému úhynu.

• Ako ochranár sa venuješ aj odchytu vtáctva v obchodných priestoroch, o ktoré druhy sa jedná a koľko taký odchyt trvá? Týkal sa už niektorého z račianskych obchodov?

Najčastejšie sa jedná o vrabce domové, ale odchytil som už viac ako 20 druhov vtákov (medzi nimi aj sokola či jastraba), dva exotické pavúky, pomáhal som pri odchyte exotického hada a mal som chvíľu doma aj jednu exotickú žabu. Odchyt trvá rôzne. Konkrétne časy však nemôžem prezradiť kvôli firemnému tajomstvu, ale vraj sme suverénne najrýchlejší. V samotnej Rači som realizoval už nejeden odchyt.

• Ľuďom vedia znepríjemniť život aj holuby na balkóne, obzvlášť ak nakladú vajcia v kvetináčoch alebo hrantoch, preferuješ nejaký recept ako ich odlákať, ale zároveň im neublížiť?

Toto je pravidelná otázka našich klientov. Existuje niekoľko typov ochrany. Najúčinnejšie sú mechanické zábrany (rôzne sieťky či hroty). Je aj niekoľko typov plašičov, ktoré sú ale účinné len v obmedzenom množstve. Ak by mal takýto plašič každý tretí balkón, stal by sa neúčinným. Určite ale ľuďom odporúčam, ak zbadajú holuba, ako si na ich balkóne stavia hniezdo a nechcú ho tam mať, musia takéto snahy eliminovať hneď od začiatku. Ak nájdu prázdny kvetináč, treba ho presunúť, zakryť, povyhadzovať prinesený hniezdny materiál a podobne.

 • Akým spôsobom si sa podieľal v roku 2012 na protestoch Gorila? Neľutoval si neskôr svoju účasť na nich, keďže ich výsledkom bola vtedajšia jednofarebná vláda Smeru?

Po prvom proteste som sa rozprával s jedným zo spoluorganizátorov a poradil som mu pár vecí. Neskôr ma zavolali do pracovnej skupiny, ktorú tvorilo asi 10 ľudí, kde sme dohadovali, kde a ako budeme organizovať protesty, čo sú naše požiadavky, hľadali sme všetky kauzy, ktoré neboli vyšetrené a ukazovali sme ich verejnosti, aby sa na ne nezabudlo. V skupine bola zaujímavá zmeska ľudí. Nie všetci mi politicky sedeli, ale zmysel protestov - ukázať na všadeprítomnú korupciu a skončiť to s ňou, bol naším spoločným cieľom. Žiaľ niekedy sa spravili aj zlé rozhodnutia, napr. rečnenie niektorých ľudí na protestoch, alebo málo razantné ukončenie posledného protestu (pre nás pochodu) Gorila, kde kvôli zopár jednotlivcom policajti brutálne napadli mnoho nevinných ľudí a vytypovali si aj takmer všetkých organizátorov protestu, ktorí skončili v CPZ-tke. Ja som už v tom čase na proteste nebol a vyzýval som ľudí, aby nepokračovali v pochode k parlamentu. Žiaľ vpredu bolo pár jednotlivcov, ktorých nasledoval celý dav. No a výsledok protestov bol pre mňa absolútne zdrvujúci. Chceli sme odstrihnúť finančné skupiny od najvyšších miest a nepriamo sme pre ne vytvorili ešte lepšie miesto. Bral som to ako porážku celého Slovenska a aj tú osobnú, ale ideály vo mne ostali žiť naďalej.

• V rokoch 2012-2013 si bol predsedom študentskej komory Prírodovedeckej fakulty UK, čo ti priniesla táto skúsenosť a aká je vôbec náplň tejto funkcie?

Bol som predsedom 33% členov akademického senátu (čo tvorilo skupinu 18 študentov), ktorý riadil chod fakulty. Je to niečo podobné, ako keby som bol predsedom piatich poslancov inak rozdrobeného Račianskeho zastupiteľstva. Tvorili sme tam najucelenejšiu skupinu, ale jednotlivci z radov študentov (na rozdiel od zamestnancov fakulty) z toho nemali žiadne výhody, preto na senát nechodievali vo vysokom počte. Riešili sme napríklad študentský poriadok, rušenie pracoviska, usporadúvali sme rôzne akcie a mnoho ďalších vecí. Naučil som sa, že sny sú jedna vec a ich realizácia druhá. Mal som okolo seba skvelý tím, ale aj jedného človeka, na ktorého som sa mnohokrát spoľahol a párkrát ma sklamal. Dokázal som spraviť oveľa menej vecí, ako som chcel. Táto funkcia mi otvorila oči.

• Nielen v Rači sa pred voľbami do popredia dostáva až nezdravý lokálpatriotizmus, všimol si si tento rozmer aj počas kampane v uliciach? Čím sa dá nahradiť tento “hendikep“, keď niekto skrátka nemá “račiansky“ pôvod? 

Niekedy mám pocit, že by si to všimol aj človek, ktorý sedí vo vlaku, číta knihu a cez Raču len prechádza. Hrať na kartu „ja som pravý Račan“ sa mi zdá úbohé a kontraproduktívne. Takýmto konaním sa rozdeľuje spoločnosť. Dôvodom voľby kandidáta nemôže byť predsa len jeho pôvod. Pokiaľ by dotyční kandidáti priniesli program, skúsenosti, nápady a namiesto svojho hesla by povedali „narodil som sa tu, vyrastal som tu, milujem to tu a nezradím vás“, tak by sa na to dalo hľadieť veľmi pozitívne. Takto si nahrabali pár hlasov. Neviem však pochopiť, ako by ich niekto, kto nie je podľa nich „správny“ Račan, mohol voliť. Ja chcem ľudí spájať, nie rozdeľovať. Chcem, aby sa ľudia z oboch komunít k sebe priblížili, aby jedni prijali druhých, aby sa druhí zaujímali, čo robia a potrebujú prví, aby sa spolu stretávali a prestali tie nenávistné reči. Bojovať proti tomu sa dá dvoma spôsobmi. Prvý som spomínal pred chvíľou - ukazovať, že takéto rozdeľovanie nie je správne a skôr nás posúva vzad. Druhý spôsob je mi ale oveľa sympatickejší. Vysvetľovať ľuďom, že svoj pôvod človek neovplyvní, ale môže ovplyvniť kam sa presťahuje. On si vyberie svoje miesto bývania. To znamená, že môže ten svoj vybratý domov ešte viac milovať. Ja som sa síce narodil v Petržalke, ale Raču sme si manželkou vybrali pre svoj život kvôli jej polohe, charakteru, histórii, pretože je nášmu spôsobu života najbližšia a máme ju veľmi radi.

• Ako hodnotíš činnosť súčasného starostu a jeho spôsob vedenia kampane?

Až do začiatku kampane som nášho starostu nehodnotil extra negatívne. Dalo sa poukázať na nejaké chyby, ale tých sa dopustí každý. Čo ma zarazilo, bol jeho výrazný nástup do kampane a útoky na viacerých kandidátov, ktoré robili ľudia z jeho okolia. Podobne ako Nesrovnal v Bratislave, aj v Rači sa začalo najviac renovovať v poslednom roku pred voľbami a starosta sa na to snažil ukazovať čím ďalej viac. Nasledovala bilboardová mega kampaň, ktorá mi pripomínala kampaň strany Smer v roku 2002. Na túto kampaň som sa ho pýtal a podľa mňa to jednoznačne prepískol. Začali sa vo mne objavovať ďalšie otázniky. Z časti sa priznal k ľuďom, ktorí úmyselne rozdeľujú Raču a spomínal som ich vyššie. Objavili sa množstvá klamstiev a poloprávd. Keď som sa starostu pýtal niečo konkrétne, odpovedal len čiastočne. Jeho kampaň mi je teda proti srsti.

• Na webe píšeš, že si celé detstvo strávil skautingom, súvisia s ním všetky tvoje záľuby aj v súčasnosti alebo máš aj iné?

Skauting mi dal v živote strašne veľa. Zocelil ma, naučil ma milovať prírodu. Aj keď už nie som aktívnym členom, skautom človek zostáva celý život. Aj vďaka nemu sa radím k ochranárom, aj vďaka nemu milujem výlety a spôsob cestovania, aký dodnes realizujem. Až keď som prestal chodiť na skauting som si zamiloval tradičné spôsoby života ľudí, dediny, slovenské drevenice, agroturizmus a pod. Postupne som sa začal viac zaoberať históriou. Mojou poslednou veľká záľubou je beh. Slúži ako relaxačný prostriedok. Pri 20 km behu si človek neuveriteľne utriedi v hlave všetky myšlienky. Na začiatku októbra som si splnil svoj veľký bežecký sen a zabehol svoj prvý maratón. Stálo to veľa tréningov, času a ďalších vecí, ktoré pochopí len poctivý amatérsky športovec.

• Ďakujem za rozhovor

Aj ja ďakujem. Pekný deň

Zhováral sa Ján Drotován
redaktor občianskeho časopisu račan.sk výber

0 comments:

Zverejnenie komentára