Miloš Sedramač: 100+1 PRÍBEH. Náš otec Tomáš kúpil Peklo v roku 1919.

Keď náš otec Tomáš kúpil v roku 1919 majer a hostinec Peklo, v každom byte bývala rodina s väčším počtom detí. Prím hrala rodina železničiara Johana Ivičiča. Začnem s tými, čo sa narodili v majeri: Vojtech, Eržika, Rudolf I, Tóno. Karol, Elina, Alo, Adela, Rudolf II a Milan na Kopaniciach. Máťušovci: Etela, Kristína, Agneša, Edo, Mária, Angela, Tóno, Jaro a Jarmila, Slobodovci: Arpád, Johan, Estera, Gizela a Štefan. Vítkovci: Berta, Štefan, Elena, Mária. Zemanovci: Pavla, Róbert, Ján a Karol. Švecovci: Jozef, Elena a Stano. Najmenej bolo Sedramačovcov, iba dvaja. Ja a moja sestra Anči. Ja som sa narodil 3. mája 1921 v Pekle na šenku. Moja sestra Anči, Anina, ako jej hovorím, v roku 1923.

Mama Františka, Anina a ja, 1925

Za Peklom, smerom na Svätý Jur, bývala osada pracujúcich cigánov z pôvodného rodu. Salayovci; Šipošovci, Špetkovci a Biháriovci. Najznámejší z celej osady boli Ondriš a Gašpar Salayovci. Gašpar bol v tom čase hviezdou začínajúceho futbalového družstva. S menom Orsi, po ľavom krídelníkovi FC Juventus Turín.

K cigánom z osady sa občas pridružili i kočujúci cigáni. Tí tu zanechali okolo roku 1925 svoju vizitku, svojho člena, ktorému sme hovorili Bórius. Aké mal skutočné meno a z ktorej krajiny pochádzal sa nikto nikdy nedozvedel. Nám deťom v tom čase pripomínal akúsi nadprirodzenú bytosť. V lete i v zime chodil bosý, bez košele. Na krku mal vždy výrazne pestrú kravatu, ktorú si behom dňa niekoľkokrát vymenil. Živil sa poväčšine uhynutými zvieratami. Nepohrdol kočkou, psom, ježom. Ani potkanom, nakoľko v susedstve osady bol obecný bitúnok. Tam jednotliví mäsiari zabíjali svoj privedený dobytok.

Na toto obdobie si pamätám až do roku 1927. Vtedy bola najväčšia zima. Do ľudovej triedy na námestí u pána Gschwenga sme sa dostavili iba 4 žiaci v poradí Karol Ivičič, Tóno Máťuš, J. Špetka a ja. Vtedajšia školníčka pani Júlia Žitná nás nechala ohriať a pustili nás domov. V tom roku sme zároveň videli naposledy Bóriusa. Polo-opicu, polo-človeka. Či ho kočovní cigáni opäť prijali medzi seba sa nikto nikdy nedozvedel. Tak zmizla jedna postavička. Bórius. Muž bez košele, ale vždy s pestrou kravatou.