Záplava kvetov a jarných vôní
A predsa kdesi v srdci
neznámy smútok drieme
Nekladieme mu otázky
Sami najlepšie vieme
Tušíme jeho podstatu
Raz dlaňou a raz iba prstom
mu zakrývame ústa
Len žiadne slová
Ani otázky, ani odpovede
Bola by v nich
hlboko skrývaná úzkosť
Nádejami ju prebíjame
V nedávnom čase hľadáme
svoje pôvodné „ja“
Prečo tam, prečo nie je?
Zmenené o novú skúsenosť
usádza sa pomaly
a vrství v našej hlave...
Ja – úzkosť, Ja – smútok –
ale aj tichá, večná – NÁDEJ
D. L., Apríl 2020, 2021, 2022
0 komentárov:
Zverejnenie komentára