Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

31.1.20
1
Na zvyšovanie cien potravinárskych výrobkov a nápojov pred Vianočnými sviatkami sme si už zvykli, ako napokon aj na zvyšovanie všetkých druhov energii na začiatku kalendárneho roka. Čo však väčšinu z nás prekvapilo je zvyšovanie bankových poplatkov a tiež pokles úrokov na bežných ako aj na sporiacich účtov, o čom nás komerčné banky pri zasielaní koncoročných výpisov informovali. Či domácnosti uspokojí informácia, že úroky na ich účte nemôžu byť nulové ani záporné nebudeme špekulovať, ale keď sa započítajú bankové poplatky za ich spravovanie, zisťujeme, že máme na účte menej ako sme mali predtým bez ohľadu na výšku inflácie. Čo sa teda deje v bankovom sektore? Povedzme si pravdu, že za terajšie nízke úroky v komerčných bankách zodpovedá Európska centrálna banka, ktorá v rámci svojej menovej politiky tlačí obrovské množstvo ničím nekrytých peňazí, ktoré tak prestali plniť funkciu nositeľa hodnoty a plnia len funkcie zúčtovaciu a výmennú. Prečo to robia? Nuž ekonomike eurozóny sa prestalo dariť, väčšina z jej členských štátov je zadlžená a potrebuje si lacno peniaze požičať. Banky prestali mať záujem o peniaze od domácností, keďže ich lacnejšie na ich účty poskytne centrálna banka. Potom si treba ale odpovedať na otázku, kedy pri terajších devastačne nízkych úrokových sadzbám na vklady si mladé rodiny majú usporiť požadovaných 40 percent z ceny vysnívanej nehnuteľnosti, keď po posledných opatreniach Národnej banky Slovenska im žiadna slovenská banka hypotéku na celú cenu bytu už peniaze nepožičia?



Ziskové marže bánk sa scvrkli

Z nízkych úrokov nemajú radosť ani komerčne banky, keďže rozdiel medzi úrokmi na úvery a vkladmi je tak nízky, že klesajú bankové zisky a navyše budú od tohto roku musieť platiť bankový odvod v dvojnásobnej výške ako platili minulý rok. A tak sa nečudujme, že od tohto roku platíme aj vyššie poplatky predovšetkým za manipuláciu s papierovými peniazmi a mincami pri bankových priehradkách, čo však podľa názoru bankových odborníkov nebude stačiť na zabezpečenie zdravého fungovania bankového sektora. Či to bude mať dopad na znižovanie počtu bankových pobočiek alebo dokonca niektoré zo zahraničných bánk zo slovenského bankového trhu aj odídu, si počkajme. Treba však počítať, že banky budú menej požičiavať, investovať s následných dopadom na zhoršovanie podnikateľského prostredia.


Róbert Hölcz
obyvateľ MČ Bratislava-Rača




Ilustračné foto: internet

1 komentárov:

  1. Ekonomovia z INESSu su este odvaznejsi v kritizovani ECB. Hlavne 2% inflacny ciel, za ktory sa skryvaju, je mierne povedane podvod. Potraviny idu hore o 3.4% medzirocne, nehnutelnosti este viac, ale vsak staci to spriemerovat s lacnym cinskym dovozom, a voila, mame inflaciu pod 2%, a mozeme zachranovat nezodpovedne vlady nizkymi urokmi. Ukazkou je Ceska Republika, ktora ma celkovu inflaciu 3.2% a CNB nemoze proti tomu nic robit, lebo by CZK vyletela raketovo hore. A ked Cesi maju inflaciu cez 3%, tak ju mame aj my, len nasa je spriemerovana s Greckom a Holandskom a tym padom sa uplne zamaskuje informacia, ze Slovensko je vysoko nad inflacnym cielom.

    OdpovedaťOdstrániť