Dobroslava Luknárová: 3. decembra na Malom Javorníku

Ech, voda!

Ľadové prsty Zimnej kráľovnej

jej zakliaty dych
aj divoký tanec

v objatí Severáka

Zrazu je známy priestor 

krehký a pichľavý,

cudzí a studený -

Cencúľmi plače

ľadom sa vlní

Studená divoká krása!

Zimomravo ju hladkám...

 

Nechcem byť Kayom,

z rozprávky, len Gerdou!

Preto bežím po chodníku -
K slnku sa náhlim,
domov utekám.

predvčerajšie fotky z Malého Javorníka - ako nás naše Karpaty chránia pred katastrofami... Pod tiažou ľadovca sa tam lámali aj kovové stĺpy..., nielen stromy... 

Foto a reportážny text: F. a G. Slivovci, verše: D. L.