Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

29.12.14
0



Predslov

Pri spomienke na knižku Janka Račanského „O psíkovi Fúzikovi“ sa mi tisnú slzy do očí.

Môj strýko, alebo ako ho moje deti Barborka a Zuzanka volali ujenko so svojou manželkou Helenkou, boli pre ne tretím dedkom a treťou babičkou. Možno preto, že sami deti nemali, boli pre naše deti najláskavejším a najmilším párom.

Keď sa nám narodili Barborka a Zuzanka, ich nadšenie bolo neopísateľné. Ujenko hltal slovné hlášky detí prichádzajúcich zo škôlky a vždy sa tešil, čo nové sa dozvie. Deti milovali svoje panie učiteľky v škôlke, svojho psíka – dalmatínku Elzu i s jej šibalstvami. Ujenko s ľútosťou počúval každodenné lamentácie pri odchode Zuzanky do škôlky, či tam nebude ... „paprika, cibuľa, cesnak, bryndza a pomazánka“ a po príchode zo škôlky jej trucovité „... a bola!“

Tešil sa, keď svoju všestrannú umeleckú tvorivosť mohol prejaviť pri maľovaní ich karnevalových kostýmov, ktoré vždy zaujali v škôlke. Ujko veľmi pekne maľoval a jeho krásne kresbičky zdobia naše pamätníčky.

Bol šťastný, keď počul deti spievať a aj on im spieval mnohé árie z operiet, v ktorých hral nielen na Novej scéne v Bratislave, ale i v Račianskom ochotníckom divadle. Bol rád, keď Barborka začala spievať v Speváckom zbore Slovenského rozhlasu a Zuzanku obdivoval pre jej vzťah k zvieratkám. Opustené a nájdené zvieratká či choré vtáčiky prinášala domov a vzorne sa o ne starala.

Keď ujenko ochorel, chcel Barborke a Zuzanke zanechať kus seba, niečo, čím by sa im navždy pripomínal. Rozhodol sa zaznamenať ich zážitky, teta Helenka ich prepísala a kamarátka Marika pod ujenkovým dohľadom stránky vyplnila kresbami a knižku, ktorá takto vznikla, im dal na Vianoce 1981. Bol to najkrajší, najvzácnejší a zároveň i posledný darček, ktorý dostali od milovaného ujenka. Ujenko 30. januára 1982 zomrel, ale jeho posolstvo pre nasledujúce generácie, aby ľudia boli k sebe dobrí, pozorní a aby nikdy nezostali osamotení, bude stále živé.

Ujenko a teta Helenka, nezabudneme!

Mária Krištofičová

0 comments:

Zverejnenie komentára