Čakanie Rače na jednotnú
mestskú parkovaciu politiku sa mi zdá byť čakaním na nekonečno. Napokon, toto
tvrdenie má aj svoju logiku. Neviem si predstaviť, ako by sa dali zladiť
parkovacie potreby a perspektívy napríklad Starého mesta, Petržalky, Rače
či Devína, keď každá mestská časť má iné špecifiká. Okrem domácich obyvateľov sú
nimi návštevnosť, obslužnosť, dopravné zaťaženie autobusmi s turistami a pod.
Treba však pripomenúť, že riešenie problému parkovania sa už
dávno napríklad vo Švédsku nezabezpečuje zriaďovaním nových parkovacích plôch
či parkovacích domov. V civilizovanejších krajinách Európy sa potreba
parkovania znižuje zvyšovaním efektivity verejnej hromadnej dopravy,
obmedzovaním vjazdu automobilov do vyhradených mestských či obecných zón,
podporovaním výstavby cyklotrás a zriaďovaním požičovní bicyklov a podobne.
Čo by sa však z toho všetkého dalo urobiť v Rači?
Niečo určite – aj bez toho čakania na čosi, čo aj tak nikdy nebude. Stačí sa
pozrieť na viaceré príklady, hoci aj z neďalekej Českej republiky. Iba
dvadsať sekúnd mi trvalo, kým som na internete našiel nižšie publikovaný
obrázok. Ide o štúdiu, ktorú si miestne zastupiteľstvo v Sychrove vypracovalo
vlastnými silami, teda v kapacite zamestnancov úradu. Ukazuje na
existujúce parkovacie státia, na ich možné zefektívnenie, teda, lepšie využitie
už existujúcich parkovacích plôch a taktiež je na nej aj zámer na výstavbu
viackapacitných parkovísk na okrajoch aglomerácie. Čo tak urobiť si takúto
inventúru aj v našej MČ?
Mimochodom, už len úpravou pozdĺžneho státia na šikmé sa kapacitne
zvýši existujúci priestor takmer o dvesto percent. Už len vymaľovaním
parkovacích boxov sa tento zvýši až o sto percent. (Áno, narazíme na
zdanlivo alebo alibisticky „neriešiteľný“ problém – nie všetky komunikácie sú
obecné.) Som presvedčený, že mestu by vôbec neprekážala iniciatíva Rače na jeho
komunikáciách zriadiť vymaľovaním boxov systém v parkovaní. A tak isto
som presvedčený, že keby túto možnosť obyvatelia činžiakov dostali úradne, tak
by aj náklady na farby a čatu maliarov uhradili z rozpočtov bytových
spoločenstiev a to veľmi radi.
A už len tak, naozaj, okrajovo – zriadením strážených záchytných
parkovísk a stanovením naozaj rozumnej ceny (možno do dvoch eur na deň) za
celodenné státie na nich by mohla Rača získať určitý nemalý zdroj finančných
prostriedkov do obecnej kasy a možno aj niekoľko pracovných miest.
Pozemkov, ktoré v Rači možno zastavať, je, zdá sa, viditeľný nadbytok. Tak
prečo niektoré z nich nepoužiť na parkovacie plochy? Vo Francúzsku sú to
plochy so stromovou zeleňou parkového charakteru a so zatrávňovacími
dlaždicami, čiže žiadne betónové či asfaltové monštrá.
Rača je vstupná brána do hlavného mesta, v prvom rade
pre podkarpatský pás, ale v nemalej miere aj pre trnavskú rovinu. Má
železničné spojenie s centrom mesta, má integrovaný dopravný systém, má
spoje MHD. Tak čo teda nemá?
P.S. Berte, prosím, túto úvahu, ako úvahu laika – obyvateľa Rače
a motoristu.
0 comments:
Zverejnenie komentára