Mesto bez správneho politického rozhodnutia stráca
šance.
V súčasnosti sa často
skloňuje pomenovania SMART CITY, začína sa diskutovať o živých mestách, mestách
pre ľudí, cyklodoprave a hromadnej doprave v rôznych podobách. Električka
dokonca získala „postavenie ako nosný dopravný systém“ a tretí rozmer mesta,
jeho silueta, dostáva na frak z každej strany. Ale k zodpovednému
politickému rozhodnutiu, ktoré by rešpektovalo výzvy odborníkov v spomínaných
oblastiach, neprišlo. Ide o politikárčenie – krátkozraké, ale rýchlo účinné v
daný a ten správny moment blížiacich sa volieb. Bohužiaľ, po nich potopa.
Pritom sa stačí riadiť
zdravým sedliackym rozumom. Mesto má byť miestom nekonečných možností pre
všetky skupiny účastníkov, má to byť divadelná kulisa podnecujúca k interakciám
a vytváraniu väzieb a formovania komunít. Skúste zavrieť na chvíľu oči a
predstavte si, že ste dieťa, pracujúca matka, celá rodina, alebo starý rodič. V
každej etape svojho života máte špecifické nároky na svoje okolie a prostredie.
Máte svoje zvyky a potreby, ktoré keď môžete uspokojiť a naplniť, tak máte
šťastný a pestrý život.
Mestá potrebujú vízie a
na základe nich musia robiť dôležité, niekedy aj nie moc populárne, dlhodobé
politické rozhodnutia, aby nepremrhali svoje šance. Len to ich posunie dopredu
a naštartuje udržateľný rozvoj. Všetko sa však začína od jedinca a jeho
najprirodzenejšieho pohybu, čím je peší pohyb. Preto sa v článku budem venovať
práve jemu a ukážem súvis, ako práve peší pohyb môže napomôcť k hľadaniu vízie
a k správnemu, teda udržateľnému formovaniu miest. Peší pohyb potrebuje veľmi
kvalitné, pestré, bezpečné a podnecujúce prostredie. Toto je ťažké dosiahnuť za
veľmi krátky čas. Preto sa možno tejto problematike nikto nevenuje a je naozaj
v zúfalom stave asi v každom meste. Pes
je však zakopaný asi aj inde: peší pohyb funguje správne, optimálne a
efektívne vtedy, keď funguje aj všetko ostatné, čo k nemu prislúcha. Poďme sa
teda pozrieť na to, čo to je.
Začnem trošku zoširoka.
Slovenské mestá majú jednu jedinečnú a špecifickú vlastnosť, ktorú si málokto
uvedomuje. Už v roku 1965 zakladateľ Slovenskej urbanistickej školy prof. Emanuel Hruška definoval ideálne
mesto pre naše geografické podmienky. Nazval ho Krajinné ideálne mesto.
Áno, je to krajina. Keď si pozrieme všetky mestá na Slovensku, tak vždy väčšiu
časť ich katastra tvorí krajina. Možno sa pýtate, čo má krajina spoločné s
peším pohybom v meste? Práve základné prvky krajiny ako je terén, strom a voda,
keď sa prenesú do prostredia mesta, vytvoria územie biokoridoru človeka. Zatiaľ vždy, keď spomeniem pojem „biokoridor
človeka“, tak to vyvoláva úsmev. Ľudia si ho automaticky spájajú so žabami… ☺
Čo je teda biokoridor človeka a jeho územie a ako
napomôže k definovaniu vízie a tvorbe kvalitného prostredia?
Biokoridor je lineárny
úsek mestskej krajiny, ktorý umožňuje bezpečnú pešiu mobilitu s najvyšším
štandardom pre obyvateľov medzi jednotlivými biocentrami (urbánnymi a
architektonickými uzlami). S nimi dohromady tvorí priestorový systém pešieho
pohybu – kostru pešieho pohybu. Územie biokoridoru umožňuje nielen základný
pohyb človeka v jeho obytnom prostredí, ale hlavne ponúka širokú škálu
spoločenských aktivít v oblasti kultúry a fyzioterapie, kde sa vytvárajú
predpoklady identifikácie obyvateľa s verejným prostredím na jednej strane, a
na druhej sa formujú početné enklávy pokoja, oddychu a zotavenia. Dôležité a
špecifické sú aj prvky biokoridoru, ktoré tomu dodajú správny nádych a funkčnú
náplň podľa potrieb ľudí v rôznych polohách. Medzi dominantné prvky patria už
spomínané prírodné prvky ako špecifické vrstvy štruktúry zelene: vysoká zeleň,
nízka architektonizovaná zeleň, trávnaté, kvetinové plochy a prírodné či umelé
vodné plochy. Ako optimalizačný prvok mierkových a proporčných vzťahov slúži
práve „malá“ architektúra poskytujúca útočište všetkým vekovým skupinám. Sú to
priestorové prvky, pavilóny, kiosky, pergoly, odpočívadlá a rôzne zoskupenia
zariadení určených na hranie, cvičenie, alebo vytváranie psychickej pohody.
Výtvarné prvky dodávajú špecifický charakter dôležitý pre identifikáciu
prostredia. Výtvarné diela, fontány (aj picie), informačné a komunikačné
panely, merania vonkajšej klímy a pod. zase podnecujú k interakciám v
takýchto územiach.
Keď ste pozorne čítali
predchádzajúci odstavec, skúste sa zamyslieť, aké prvky máte k dispozícií
vy vo vašom okolí. Aké prvky biokoridoru ste používali, alebo chceli používať,
keď ste boli dieťa, mladík, či rodič, alebo keď práve prežívate jeseň svojho
života? V akom technickom stave sú?
Bohužiaľ, neraz sme
svedkami, ako eskaluje závažný konflikt medzi neúnosnými nárokmi dopravy v
pohybe (nové komunikácie) aj v pokoji (parkoviská, garážové domy), a
obmedzovaním základných práv slobodného pohybu človeka – pešieho pohybu.
Celková situácia súčasnej stavby miest nás núti k neúmernej migrácií z mesta do
mesta. A vzniká neprimerané preťaženie. Prvé príznaky poukazujúce na zlyhávanie
dopravného systému sú, že komunikačná sieť nezvláda dopravu organizovať a
smerovať tak, aby nebola narušená bezpečnosť pešieho pohybu. Neúmerne sa tým
zvyšuje psychické a fyzické zaťaženie účastníkov dopravy, čím dochádza nielen k
majetkovej ujme a znehodnocovaniu verejného priestranstva (úbytok zelene, úzke
až žiadne pešie trasy, plochy pre vytváranie spoločenských interakcií vznikajú
len horko ťažko a až to po tlaku verejnosti na zbytkových či čudných plochách),
ale aj k ublíženiam na zdraví. Núdzové a častokrát neekonomické a
nekoncepčné riešenia hľadajúce východiská v okamžitom riešení statickej
dopravy spôsobujú, že prevádzka mesta sa degraduje iba na technickú záležitosť
a zabúda sa na vážnejšie humánne aspekty. Humanizácia sídlisk ale aj iných
mestských štvrtí či častí spočíva práve v tom, aby sa oživil peší pohyb
naviazaný na rôzne zóny relaxu a oddychu doplnený o udržiavanú a kompozične
sadenú zeleň.
Bohužiaľ, z miest sa
vytratila iracionálna zložka a valcujú nás maximalizované technokratické
riešenia až s nezdravo racionálnou povahou – finančný benefit jednotlivých
súkromných aktivít. Stratili sme cit a vôľu pre použitie iracionálnej zložky,
ktorá vytvára dušu prostredia – tvár. Básnik a filozof P. Valéry to nemohol
pomenovať krajšie, keď napísal: Poriadok je potešenie pre rozum, ale chaos
je rozkoš fantázie. A takto by mali vyzerať aj naše mestá. Mali by byť
racionálne – smart a inteligentné, ale mali by byť aj potešením pre fantáziu s
vysokou estetickou a umeleckou hodnotou. V súčasnosti nestačí iba ľudí priviesť
do verejného priestoru a umožniť im pomocou pešieho pohybu dostať sa z bodu A
do bodu B, a teda nechať ich používať iba nútený peší pohyb za prácou, školou,
zábavou. Treba tiež nasmerovať ľudí k ich aktívnemu prežívaniu súkromných či
polosúkromných aktivít vo verejnom priestore. V súčasnosti treba vytvoriť slobodu pohybu vo verejnom
priestore, a to aj vďaka symbióze dopravy (dynamickej a statickej) a
pešieho pohybu. Práve z týchto dôvodov je potrebné rehabilitovať priestor
formujúci peší pohyb a posunúť ho do vyššej kvalitatívnej polohy formujúcej
ideu kostry mestského organizmu.
Aký je z toho záver?
Peší pohyb predstavuje
najprirodzenejší primárny spôsob premiestňovania v rámci krátkych vzdialeností.
Na to, aby bol funkčný a naozaj využívaný, musia byť
zvýšené práva chodcov, dodržaný adekvátny rast občianskej
vybavenosti (nekomerčnej a komerčnej), zodpovedajúci rast rekreácie a
športu lokálneho významu. Jednoducho musí fungovať naozaj rozumný a
udržateľný rast alebo rozvoj miest. Ak takýto rozvoj je len politickým
sľubom, peší pohyb moc nefunguje. Preto ak chcete skontrolovať prácu svojich
doterajších poslancov a zástupcov, či hovoria pravdu a či to myslia s
vašim mestom úprimne, položte si základné otázky: Chodí sa Vám pešo
bezpečne? Chodíte pešo radi? Viete prísť pešo jednoducho a ľahko k svojmu
základnému cieľu? Máte svoj biokoridor pešieho pohybu s adekvátnymi prvkami?
Igor Hianik
urbanista a zakladateľ projektov
Otázka pre autora: Igor, vďaka za
inšpiratívny text.
Smiem požiadať
o pokračovanie na tému „biokoridory
pešieho pohybu v Rači“?
Veľmi rád tému uchopím
bližšie a konkrétnejšie v ďalšom článku. Odborne a konkrétne sme tému
spracovali už pre MČ Petržalka - časti Háje, teraz sa riešia Dvory, pokračovať
by mali ako posledné Lúky.
Ukážky z Petržalky |
0 comments:
Zverejnenie komentára