Keď
pracujete ako komunálny politik alebo politička, je vlastne výhodou mať deti a
obzvlášť deti v tínedžerskom veku. Máte vcelku dobrý prehľad, čo medzi
mladými fičí a čo mladí ľudia od svojej samosprávy očakávajú. Najviac potrebujú
miesta, kde sa môžu stretávať, ideálne vonku a keď sa pritom môžu hýbať, tak je
to v podstate dobrá kombinácia toho, čo chcú deti a toho, čo chceme ako
rodičia.
Môj
stredný syn podľahol parkouru a jediné, čo by s kamarátmi chcel, je verejné
ihrisko, kde by sa dalo trénovať. V Bratislave také ihrisko chýba, ale stačí
vybehnúť do zahraničia a podobné ihriská sú hitom.
Parkourové ihrisko Brno |
Myslím,
že v Rači je pár zabudnutých ihrísk a verejných priestorov, kde by sa prvky na
parkour mohli umiestniť. Ak sa hneváme, že staršie deti nechodia von, tak sa
treba spýtať aj to, či im vôbec poskytujeme kvalitný priestor alebo športovisko
podľa ich predstáv a či sme sa ich vôbec spýtali, ako by taký priestor mal
vyzerať. Rača má v tejto oblasti obrovské rezervy.
Verejné ihrisko Tbiliská |
Trochu
som pátrala po tom, čo je parkour a pár otázok som položila priamo trénerovi
parkourového krúžku Stanislavovi
Pálkovi, ktorý od septembra 2017 funguje na ZŠ Tbiliská v Rači.
Video z tréningu v Rači
1. Čo je vlastne parkour? Prečo je
momentálne taký populárny medzi mladými?
Parkour
je umenie – pohyb – pohybová
disciplína, ktorej základná definícia hovorí, že ide o čo najefektívnejší
presun z bodu A do bodu B v akomkoľvek prostredí. Ide viac
o umenie ako o šport. Schválne spomínam slovo umenie, pretože okrem
toho, že parkourista športuje, tak neustále musí využívať svoju pohybovú
kreativitu, pretože parkour nemá ohraničené pravidlá toho, aký pohyb sa smie,
aký nesmie vykonať. Človek, ktorý sa venuje parkouru, je traceur. Pre parkour je typické, že v sebe spája viac športov
naraz, pretože pri prekonávaní prekážok využívame prvky z atletiky,
gymnastiky či tanca (najmä capoeiry).
Počiatky
parkouru siahajú do konca 20. storočia vo Francúzku, kde sa táto disciplína
začala rozvíjať priamo na ulici. Za zakladateľa sa považuje David Belle,
ale kto parkour vymyslel, sa nedá presne povedať. Mladí nadšenci pohybu sa
pokúšali vymyslieť nový druh zábavy spojený s prekonávaním prekážok
v meste. Zo začiatku išlo len o základné pohybové prvky ako skoky,
šplhanie, kotúle a neskôr s vývojom parkouru sa začali pridávať
„ozdobné prvky“, teda saltá, obraty... jednoducho viac náročných prvkov. Vtedy
začali vznikať nové pojmy ako freerun
či tricking, ktorý je prakticky
súčasťou parkouru, ale niektorí ich oddeľujú.
Dôležitou
súčasťou parkouru je jeho filozofia,
a to najmä fakt, že parkour by nemal byť súťažným športom, z dôvodu
odstránenia nechcenej rivality.
Popularite
medzi mladými prispieva najmä dosah médií a sociálnych sietí. Myslím, že
svoju popularitu si získava aj vďaka svojej pestrosti, neobmedzenosti pravidiel
a v tom, že je všestranný. Moje začiatky boli úplne iné
a k parkouru som sa dostal náhodou, keď som zbadal na ulici chlapcov,
ktorí trénovali vonku.
2. Ako začať? Čo je k tomu
potrebné?
Materiálne
vybavenie je veľmi nenáročné, stačia dobré
tenisky, ktoré nemajú príliš vysoký penový podpätok. To, čo si človek
oblečie, je už na ňom. Skôr ako nadšenec začne skákať po vonku, je vhodné
absolvovať aspoň krátku tréningovú prípravu pod dohľadom. Vyhne sa tak
zbytočným úrazom a určite bude vidieť rýchlejší progres.
3. Sú v Bratislave dobré ihriská,
kde sa dá bezpečne trénovať? Môžete to porovnať so zahraničím?
V Bratislave
sa dá trénovať, ale miest je bohužiaľ málo. Pre začiatočníkov sa samozrejme
miesta nájdu, ale ak sa chce cvičenec zlepšovať, tak už si toho veľa nenájde.
Problémom je najmä fakt, že ihriská určené na parkour chýbajú, tak traceur je nútený trénovať napríklad na
detských ihriskách, čo bol od začiatkov aj môj prípad. Ako výmenný študent
som absolvoval tak jeden rok štúdia v Španielsku, kde som tiež trénoval
a podmienky sú o niečo lepšie. V zahraničí vzniká množstvo
dobých projektov na ihriská a mám pocit, že sa tento trend postupne
dostáva aj ku nám, za čo som veľmi rád.
Parkourové ihrisko Kodaň |
4. Ako by malo vyzerať ideálne
miesto na trénovanie?
Ideálne
miesto na trénovanie by malo byť hlavne pestré. To znamená, že potrebné sú
rôzne prekážky od vyvýšených plôch cez vysoké múry až po konštrukcie
s hrazdami a lezeckými prekážkami.
5. Dá sa parkour naučiť pozeraním
videí na youtube alebo je potrebný tréner?
Samozrejme,
je možné naučiť sa niektoré prvky pozeraním videí, ale to určite
neodporúčam. Mladší častokrát nevedia, ako začať a nevedia ohodnotiť svoje
schopnosti. Ak sa toto spojí s adrenalínom, nemusí to byť práve
najbezpečnejšia cesta. Druhým problémom je nesprávne naučená technika
a jej náročné prebudovanie, ale aj stereotyp tréningov, čo sa prejaví
v tom, že cvičenec zvláda len určitý zásobník prvkov a nevie sa ďalej
zlepšovať. Tréner je naozaj potrebný
a vie pomôcť vo viacerých ohľadoch. Sám ako absolvent FTVŠ a tréner
viem, aký dôležitý je všestranný pohybový rozvoj detí. Stáva sa často, že deti
chcú v prvých dňoch tréningu ovládať tie najnáročnejšie kúsky, pritom im
chýba základná pohybová zdatnosť. Preto je vhodné, ak detí trénujú pod dohľadom
trénera najmä z dôvodu bezpečnosti, naučenia správnej techniky, všestranného
rozvoja a postupnosti.
6. Organizujú sa aj súťaže v tomto
športe?
Ako
bolo povedané už na začiatku, pôvodná filozofia parkouru sa snažila
o vyradenie súťaženia za účelom odstránenia rivality. V súčasnosti
však môžeme vidieť, že okrem exhibícií sa dostávajú do popredia aj súťaže, čo
nachádza svojich odporcov, ale aj
priaznivcov. Za posledné roky sa súťaže dostali aj na Slovensko.
0 comments:
Zverejnenie komentára