Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

14.5.18
0
Údaje z FinStat.sk, ktoré boli nedávno zverejnené, rozprúdili podnetnú debatu o hospodárení mestskej časti. Starosta ich prezentuje ako jednoznačný výsledok svojej práce, ambíciou tohto článku je toto tvrdenie analyzovať a pozrieť sa na čísla čo najobjektívnejšie. Už dopredu upozorňujem, že ak čakáte klasický hejterský článok, budete asi sklamaní.

Na úvod považujem za dôležité poznamenať, že údaje zverejnené Finstatom vychádzajú z účtovných závierok mestskej časti, čo sú zásadne odlišné údaje ako tie, ktoré nájdeme v rozpočte alebo v záverečnom účte. Kým rozpočet a záverečný účet sú postavené na „cashovom“ princípe, t. j. zachytávajú príjmy a výdavky skutočne prijaté alebo vynaložené podľa toho, ako prídu alebo odídu z účtu, účtovné závierky zachytávajú výnosovú a nákladovú stránku. Napr. pri takej rekonštrukcii materskej školy, na ktorú sme minuli 700 tis. EUR, to znamená, že v rozpočte bude táto položka v jedinom roku na výdavkovej strane (mínus 700 tis. EUR), vo finančných výkazoch (Finstat) sa však tá istá suma prejaví až dlhodobo, a to v odpisoch majetku počas doby životnosti škôlky. Rovnakých 700 tis. EUR tu teda bude každoročne počas najbližších 30 – 40 rokov vo výške asi 15 až 20 tis. EUR ročne.

Podobne je na tom úver, ktorý sa v rozpočte prejaví ako príjem a jeho splácanie ako výdavok, avšak v údajoch Finstatu sa prejavia iba úroky, pričom splácanie istiny do výsledku hospodárenia nevstupuje. Úvery, ktoré Rača zobrala (1,3 mil. EUR v r. 2012 – 2014 a 1,9 mil. EUR čerpaný v súčasnosti) sa vo výsledku hospodárenia prejavia iba úrokovým nákladom (v r. 2017 to bol náklad vo výške 10 tis. EUR).

Vyššie uvedené rozdiely sú zároveň dôvodom, prečo výsledok hospodárenia vo finančných výkazoch nesedí na prebytky alebo schodky rozpočtu, ako boli zachytené v záverečných účtoch.

V tomto článku sa sústredíme na údaje Finstatu, podľa ktorých v r. 2009 a 2010 (za Zvonára) bola dosiahnutá rekordná strata 1,3 a 1,7 mil. EUR, pričom odvtedy sa táto strata znižovala a v r. 2017 bol dosiahnutý rekordný zisk 1,6 mil. EUR. V analýze porovnáme najhorší rok (2010) s najlepším rokom (2017).




Prvým a najlogickejším dôvodom pozitívneho vývoja v r. 2010 – 2017 je nárast príjmovej stránky. Kým v r. 2010 vrcholila finančná a hospodárska kríza a výber daní bol vtedy s ohľadom na vysokú nezamestnanosť citeľne nižší, odvtedy daňové výnosy poskočili o 68 % (o 2,2 mil. EUR), celkové výnosy o 44 % (o 2,5 mil. EUR). Rástli samozrejme aj výdavky, ale tu treba objektívne povedať, že pomalšie. Ak abstrahujeme od predaja majetku v r. 2010 (tomu sa venujeme nižšie), náklady mestskej časti vzrástli medzi rokmi 2010 – 2017 len asi o 14 %. Náklady teda rástli citeľne pomalšie ako výnosy, čo je znakom dobrého hospodárenia a zásluhou vedenia mestskej časti, ako aj našej poslaneckej práce.

Ako to už býva, diabol sa skrýva v detailoch. Slabý rast nákladov totiž nie je spôsobený len dobrým hospodárením, ale aj tým, že sa znižovali niektoré nákladové položky, kde sa šetrenie dlhodobo nevypláca. Počas tohto obdobia tak významne poklesli odpisy a tvorba opravných položiek k majetku (z 1,3 mil. EUR v r. 2010 na necelých 700 tisíc v r. 2017). Dôvody tohto poklesu by bolo potrebné analyzovať podrobnejšie, avšak dovoľujem si vysloviť predpoklad, že hlavným dôvodom bude skutočnosť, že majetok mestskej časti (predovšetkým technické vybavenie ako stroje, autá, kosačky a pod.) počas tohto obdobia morálne zastaral, t. j. neinvestovalo sa do nového vybavenia a množstvo majetku je už za zenitom, na čo ako poslanci dlhodobo poukazujeme. Kým v r. 2010 tento majetok ešte bol použiteľný, a teda odpisovaný, v r. 2017 už je za hranicou svojej životnosti, preto sa už neodpisuje, čo síce spôsobuje pokles nákladov a opticky lepšie čísla, nemusí to však automaticky znamenať lepšie hospodárenie.

Podrobnejší pohľad na čísla z r. 2009 a 2010 však ukazuje ešte jednu pozoruhodnú vec, ktorá mala na výške straty zásadný podiel. Ak neklame účtovníctvo, v r. 2009 a 2010 rozpredala mestská časť množstvo svojho majetku výrazne pod cenu. V týchto rokoch zaúčtovala Rača náklady na vyradenie majetku (v účtovnej reči hovoríme o zostatkovej cene) v celkovej výške 3,2 mil. EUR, pričom výnosy z predaja majetku iba vo výške 300 tis. EUR. Pri predaji významnej časti majetku teda dosiahla stratu celkom 2,9 mil. EUR (1,4 mil. v r. 2009 a 1,5 mil. EUR v 2010). Dôvod tejto straty nepoznám a aktuálne sa ho snažíme zistiť, touto cestou ju však zároveň dávam do pozornosti miestnej kontrolórky.

Ak ste sa stihli stratiť, pokúsme sa o rekapituláciu. Na zlepšení financií mestskej časti nemá najväčší podiel otáčanie každého eura, ale rast výnosov, ktoré stihli rásť citeľne viac ako náklady (toto predstavuje asi 1,7 mil. EUR z nárastu zisku). Významný vplyv na výsledok hospodárenia mal aj zvláštny, alebo zvláštne zaúčtovaný predaj majetku mestskej časti, ktorý sa v r. 2010 prejavil prehĺbením straty o 1,5 mil. EUR.

Kým na raste výnosov je zásluha vedenia Rače zanedbateľná, pochváliť treba pomalší rast nákladov, ktoré sa skutočne podarilo udržať na uzde. Tento pomalší rast je však z veľkej časti (600 tis. EUR) dosiahnutý za cenu zastarania majetku mestskej časti, ktorý bude v blízkej dobe vyžadovať rozsiahle investície.

Miloslav Jošt
poslanec a predseda finančnej komisie MZ













0 comments:

Zverejnenie komentára