Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

16.4.21
0
(*7.IV.1897-†10.VII.1981)

Jakub Fekete ml. sa narodil 7.IV.1897 v Rači č.d. 42 ako piate z ôsmich detí račianskeho vinohradníka Jakuba Feketeho st. (*14.VI.1865-†26.IX.1951) a Anny rod. Polakovičovej (*15.V.1868-†24.X.1935). Na druhý deň po narodení (8.IV.1897) bol pokrstený račianskym farárom Štefanom Bezákom (*1838-†1920). Krstnými rodičmi boli František Ivanič (*1856) s manželkou Máriou rod. Feketeovou (*1862, staršia sestra Jakuba Feketeho st.).

Rodina Feketeová z Rače okolo roku 1912.
Hore zľava: Paulína, Jakub ml., Jakub st., Terézia, Mária.
Dole zľava: Agnesa, Anna ml., Anna st., Júlia.

Feketovci boli zbožná rodina a Jakub ako aj jeho sestry dostali od rodičov riadnu náboženskú výchovu. Jakub ako chlapec prejavoval umelecké nadanie. Venoval sa kresleniu, námety boli zväčša náboženské.

Jakub Fekete so sestrami Anežkou a Júliou.

Obraz datovaný dňom 15.8.1914 Jakub Fekete ml. namaľoval ako 17 ročný
a venoval ho mladšej sestre Anežke.

Zamladi sa túžil stať saleziánom. Na Slovensku, ktoré sa stalo súčasťou novo vzniknutého Československa, sa v roku 1920 sformovala skupina 13 chlapcov vo veku 12 až 24 rokov, ktorí boli vybraní na štúdium za kňazov na saleziánskej škole v Taliansku. Z iniciatívy mladých saleziánov Františka Sersena (*16.XI.1894 Špačince-†7.XI.1982 Pezinok) a Jána Hlubíka (*21.VI.1896 Hrnčiarovce nad Parnou-†27.XII.1965 Zavar) z mesta Genzano di Roma v Taliansku smerovali budúci saleziáni zo Slovenska práve sem. Jakub Fekete, v tom čase 24 ročný a najstarší zo skupiny chlapcov, bol začiatkom januára 1921 poverený F. Sersenom priviesť skupinu chlapcov zo Slovenska. Sersenov pomocník Ján Hlubík napísal 13.I.1921 Jakubovi Feketemu, že môžu do Talianska odcestovať aj hneď. Koncom januára 1921 celá skupina odcestovala. V skupine bol aj ďalší chlapec z Rače – vtedy len trinásťročný Ján Šebela (*1907-†1992). Cesta bola náročná. Najprv sa zastavili u saleziánov vo Viedni a odtiaľ išli vlakom do Ríma. V povojnovom Taliansku však pretrvávali nepokoje. Vlak so študentmi zastavili pred Florenciou ozbrojenci a vymáhali od cestujúcich cennosti. Jakub Fekete sa im snažil odporovať a tak sa mu vyhrážali násilím. Situáciu vyriešil až príchod vojska. Po príjazde do saleziánskeho ústavu boli chlapci po určitom čase zaradení medzi ostatných chovancov. Príprava začala štúdiom latinčiny a taliančiny.
Nie všetci študenti vytrvali v štúdiu až do konca. Jakub Fekete sa po pár mesiacoch vrátil do rodnej Rače.

Jakub Fekete v Ríme v roku 1921.

Skupina slovenských saleziánskych študentov v Ríme (1921):
1. Jakub Fekete z Rače, 2. Anton Václav z Ostratíc, 3. Jozef Polakovič,
4. Matej Slováček, 5. Ján Šebela z Rače, 6. Florián Pulc.
A. kňaz František Sersen, B. kňaz Ján Hlubík.

Pohľadnica pre Jakuba Feketeho s pozvaním skupiny chlapcov na štúdium do Talianska
(Genzano di Roma, 13.I.1921).

V školskom roku 1923/24 začal Jakub študovať na Rímsko-katolíckom reálnom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kde po 8 rokoch, v školskom roku 1930/31, úspešne zmaturoval. Táto trieda bola prvou, ktorá na tomto gymnáziu skončila maturitou. Písomné skúšky z jazyka slovenského, latinského a francúzskeho sa konali 27.-29. apríla a ústne skúšky sa konali 22.-24. júna 1931. Jakubovým triednym učiteľom bol Prof. Kornel Ďurana (*24.IV.1905-†9.III.1967), ktorý ho učil matematiku a fyziku.

Študenti Rím. kat. reál. gymnázia v Kláštore pod Znievom
s triednym učiteľom K. Ďuranom (1930/31).
Jakub Fekete stojí v hornom rade prvý sprava.

Maturanti Rím. katol. reál. gymnázia v Kláštore pod Znievom
v šk. roku 1930/31.

Po zložení skúšky dospelosti (maturity) sa Jakub Fekete prihlásil na štúdium teológie. Do Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Trnave nastúpil v šk. roku 1931/32 a štúdium ukončil v roku 1936. Subdiakonát prijal 3. mája 1936 v Trnave a za kňaza bol vysvätený 17. mája 1936 v Dóme svätého Mikuláša v Trnave. Primície sa konali 21. mája 1936 o 9. hod. v rodnej Rači (Račištorfe).

Jakub Fekete ako študent teológie v Trnave.

Oznámenie Jakuba Feketeho o vysvätení a primíciách (1936).

Primície Jakuba Feketeho v Račištorfe 21. mája 1936.

Primície Jakuba Feketeho v Račištorfe 21. mája 1936.

Po ordinovaní za kňaza bol Jakub Fekete poslaný za kaplána do Veľkých Kostolian (máj 1936), potom pôsobil krátko v Pukanci a následne bol kaplánom v Senci (apríl 1937 – august 1938).

Senecký kaplán Jakub Fekete s prvoprijímajúcimi deťmi (Senec).

Senecký farár Alojz Károlyi a kaplán Jakub Fekete s prvoprijímajúcimi deťmi v Senci (25.IV.1937).

Kaplán Jakub Fekete s účastníkmi duchovných cvičení (Senec, 1937).

Kaplán Jakub Fekete rozdáva raňajky na duchovných cvičeniach (Senec, 1937).

V roku 1938 bol Jakub Fekete preložený za kaplána do Urmína (dnes Mojmírovce). Urmín bol filiálkou farnosti Komjatice. Po Viedenskej arbitráži (5.XI.1938) bola obec Komjatice pričlenená k Maďarsku a Urmín sa stal slovenskou hraničnou obcou. Urmínsky kaplán Jakub Fekete bol Apoštolskou administratúrou v Trnave 1. apríla 1939 poverený vykonávať duchovnú správu v osadách Starý a Nový Degeš aj s ich majermi a tiež v obci Poľný Kesov. To boli obce, ktoré do arbitráže patrili pod správu farnosti v Komjaticiach a po nej sa stali filiálkami farnosti Urmín. Jakub Fekete dostal za úlohu overiť možnosti zriadenia farnosti v Degeši a prípadne zvážiť aj výstavbu kostola v tejto obci. Dokiaľ nebol k dispozícii kostol, vykonával bohoslužby v budove štátnej ľudovej školy. V nedeľu 7. júla 1940 sa konala v obci Degeš oslava prvého vztýčenia štátnej vlajky a spomienka na zahraničných Slovákov. Súčasťou oslavy bola svätá omša, ktorú odslúžil kaplán Jakub Fekete v budove školy. Účastníkov zaujal krásnou kázňou o sv. Cyrilovi a Metodovi, v ktorej zhodnotil význam ich diela pre slovanské národy.

Kaplán Jakub Fekete (druhý sprava) pri budove Rímsko-katolíckej ľudovej školy v Urmíne (Mojmírovce). Škola bola postavená v roku 1931 a pôsobili v nej školskí bratia.
Dnes v budove sídli Penzión Bruder.

Väčšina obyvateľov obce Degeš bola katolícka a kostol v obci výrazne chýbal. Po obhliadke obce a zvážení finančných možností farníkov navrhol kaplán Jakub Fekete namiesto stavania nového kostola využiť budovu sýpky, ktorá patrila Roľníckemu družstevnému liehovaru a s menšími finančnými nákladmi ju prestavať na rímsko-katolícky kostol. Záujem a porozumenie prejavilo aj Ministerstvo hospodárstva, ktoré im pomohlo získať vyhliadnutú budovu sýpky. Budova bola 47 metrov dlhá a 9 metrov široká. Plány na prestavbu budovy vypracoval nitriansky architekt Smit v roku 1940. Podľa plánu mal byť kostol 30 metrov dlhý a zvyšok budovy mal slúžiť ako Kultúrny dom a fara.
S prestavbou sýpky na kostol sa začalo už na jar roku 1941. Na prestavbu finančne prispeli miestni farníci, ale využité boli aj dary a príspevky od štátu a prezidenta republiky.
Od 1. februára 1941 bola v Degeši zriadená kurácia, to znamená, že táto časť farnosti bola spravovaná ustanoveným kaplánom Jakubom Feketem.
Po dostavbe kostola bola 19. marca 1942 v Degeši zriadená samostatná rímsko-katolícka farnosť. Jej prvým správcom sa stal Jakub Fekete, rodák z Rače. Dňa 24. júna 1942 navštívil obec Degeš nitriansky župan Štefan Haššík (*1898-†1985). Správca farnosti Jakub Fekete mu ukázal, ako obetavo miestni obyvatelia budujú svoj kostol a faru. Župný výbor Nitrianskej župy na čele s županom Haššíkom si nový kostol prezreli aj pri výjazde 1. júla 1943. Nový katolícky kostol v obci Degeš bol zasvätený Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie a funguje až dodnes. Sochu Panny Márie na hlavný oltár v kostole objednal Jakub Fekete od akademického sochára Františka Gibalu (*1912-†1987).

Zo stavby kostola v Starom Degeši (Rastislavice) (1941-1942)

Jakub Fekete zostal farárom v Degeši aj v ďalších rokoch. V roku 1948 bola obec Degeš premenovaná na Rastislavice. Pozoruhodné je, že v rokoch 1919-1922 sa názov „Rastislavice“ používal aj pre Raču, rodnú obec Jakuba Feketeho.

Filiálny kostol Krista Kráľa v obci Poľný Kesov postavený v roku 1940
v dobe spravovania Jakubom Feketem.

Jakub Fekete ako správca farnosti v Rastislaviciach.

Interiér kostola v Rastislaviciach na Vianoce v roku 1952.

Jakub Fekete bral vždy svoje povolanie aj ako poslanie a nezištnú službu blížnym. Prispieval finančne na rôzne zbierky (napr. na Študentský tlačový fond – 1943), podporoval aj adeptov na kňazské povolanie (napr. sirotu Ondreja Wenzla, ktorý aj jeho zásluhou mal 25. júla 1943 v Rači primície). Finančne dlhodobo podporoval aj viaceré chudobné rodiny v Rači. Bol veľmi zručný, sám vyrobil krížovú cestu do kostola v Rastislaviciach, ale aj do iných kostolov. Ľudia sa na neho obracali, aj keď potrebovali rýchlu zdravotnú pomoc. Zachránil napr. zrak človeku, ktorému vybral z oka jemné úlomky skla.
Domácu na fare u Jakuba Feketeho vykonávala dlhé roky jeho staršia sestra Anna (*1888-†1974), vdova po Jozefovi Krištofičovi (*1887), ktorý zahynul počas 1. svetovej vojny. Anna bola výborná kuchárka a zvládala aj prípravu väčších osláv vo farnosti.

Jakub Fekete s prvoprijímajúcimi deťmi v Rastislaviciach.

V Rastislaviciach (bývalý Starý Degeš) zostal Jakub Fekete pôsobiť až do roku 1971, kedy odišiel na zaslúžený dôchodok. To znamená, že v tejto farnosti pôsobil nepretržite 30 rokov. Po odchode na dôchodok sa presťahoval do svojho rodiska do Rače. Tu v blízkosti svojej rodiny, sestier Anežky a Paulíny, prežil posledných 10 rokov svojho života. Zomrel dňa 10. júla 1981. Na cintoríne v Rači ho dňa 15. júla 1981 pochoval p. biskup Július Gábriš (*1913-†1987).

Kňaz Jakub Fekete v staršom veku.

Jakub Fekete so sestrou Annou.

Náhrobný kameň kňaza Jakuba Feketeho a jeho rodičov
na cintoríne v Rači (2021).

Ľubomír Vidlička
obyvateľ Rače





(Za pomoc pri príprave článku ďakujem račianskemu farárovi Zdenkovi Sitkovi a račianskemu rodákovi Jurajovi Moravčíkovi.)



0 komentárov:

Zverejnenie komentára