Peter Ondrus: VEĽKÁ BAŇA. Ťažilo sa tu zlato?

Asi iba niektorí z miestnych obyvateľov Rače a obdivovateľov prírody Malých Karpát sa niekedy zatúlali na kopec severozápadne od Rače s názvom Veľká Baňa. A možno ich pozornosti ušli nenápadné terénne znaky, ktoré predstavujú prírodou zahladené stopy po banskom kutaní. Kto sa však pohyboval v blízkosti vrcholu kopca, mohol natrafiť aj na nenápadnú, v teréne dobre ukrytú priehlbinu v zemi. Ak bol niekto zvedavý a nebál sa zísť asi tri metre hlboko na dno jamy, zistil, že do skaly je vyrazená podzemná dutina. Vďaka širokému vstupnému otvoru mohol človek, či už to bol turista, hubár, geológ alebo niekto iný, aj nahliadnuť do prítmia vydobytého priestoru pod zemou. Okrem týchto náhodných návštev je táto malá podzemná dobývka neznáma a vedomosť o nej nemajú väčšinou ani ľudia zaoberajúci sa históriou alebo baníctvom v Malých Karpatoch.

O týchto prácach nie sú žiadne písomné záznamy, z ktorých by sme sa dozvedeli, kedy a za akým účelom boli uskutočnené. Neskoršie nepriame dôkazy, ktoré môžu súvisieť s touto lokalitou, sú správy z konca 18. a zo začiatku 19. storočia. Prvá archívna správa je z roku 1773 a v nej banský podnikateľ Jozef Entzler, ktorý obnovil ťažbu zlata v Pezinku, požiadal banský súd o vydanie oprávnenia na všetky kovy z banskej štôlne nachádzajúcej sa niekde na území Bratislavy-Rače. Druhá archívna zmienka o chudobnom výskyte kovov v okolí Rače pochádza z roku 1811, ale tiež neuvádza, kde by sa mali rudy vyskytovať. Autorom správy bol František Kornélius Hell, banský radca a správca baní v Kremnici. Vo svojej správe o výskyte zlata v okolí Modry sa zmieňuje aj o tom, že pri Rači sa zlaté žily nevyskytujú, ale na viacerých miestach sa v hornine nachádzajú lokálne zvýšené koncentrácie s obsahom zlata 1,4 – 2,1 g/t. Kde v okolí Rače sa takéto miesta našli, banský radca vo svojej správe neuviedol.

Povrchová jama – pinga na Veľkej Bani svedčí o vykonávaní banskej činnosti na tomto mieste

Je možné, že by spolu súviseli rozsahom veľmi malé dobývky na kopci Veľká Baňa so zmienkami o chudobne zrudnených polohách v Rači? Alebo existuje iný dôvod, pre ktorý boli dobývky vyrazené? A nachádzalo sa vôbec v Rači spomínané zlato? Odpovede na tieto otázky nie sú vzhľadom k minimálnemu množstvu informácií vôbec jednoduché.

Nenápadná jama s podpovrchovou dobývkou – Veľká Baňa

Zlato v Malých Karpatoch vystupuje buď na primárnych ložiskách, a to ako „viditeľné“ zlato v kremenných žilách, alebo v submikroskopickej forme viazané v kryštálovej mriežke „zlatonosných“ minerálov. Zatiaľ čo zlato v kremenných žilách dosahuje rozmery aj niekoľko milimetrov, submikroskopické zlato v sulfidických mineráloch je naviazané na kryštálovú mriežku pyritu alebo arzenopyritu. Zdrojom zlata v Malých Karpatoch boli čierne grafitické bridlice obsahujúce ako prímes sulfidické minerály. Počas regionálnej metamorfózy spojenej s prienikom granitoidných telies došlo k migrácii sulfidov a vzniku hydrotermálneho zrudnenia (antimonitová mineralizácia s prímesou zlatonosného arzenopyritu). Aj pyrit vystupujúci v metamorfno–sedimentárnom pyritovom zrudnení obsahuje zlato, ale len v nepatrnej miere. Ako bolo uvedené pri lokalite Limbach, je možné, že remobilizáciou zlata zo sulfidických rúd vznikla aj hydrotermálna zlato–kremenná mineralizácia na lokalite Pezinok – Staré mesto. Viditeľné zlato v kremenných žilách objavili už starí baníci a s úspechom ho ťažili. Okrem Starého mesta sú zmienky o výskyte hydrotermálnych žíl s malým obsahom zlata aj z Perneku vo Svätodušnej štôlni a z Kuchyne na lokalite Schwanzbach. Mikroskopické zlato v antimonitových rudách sa napriek možnosti získavania ako sekundárneho produktu pri spracovaní nezhodnocovalo alebo len minimálne v určitých rokoch ťažby v 20. storočí. Takáto forma „neviditeľného“ zlata si vyžaduje komplikovanejší spôsob spracovania vyťažených antimonitových rúd a je nevyhnutná ťažba vo veľkom rozsahu, aby sa zlato vyťažilo v nejakom zaujímavom množstve. Obsah zlata ako prímesi v antimonitových rudách obsahujúcich zlatonosný arzenopyrit a pyrit v Pezinku sa pohybuje približne okolo hodnoty 4 g/t. V porovnaní s tým bohatšie polohy viditeľného zlata vyskytujúce sa v kremenných hydrotermálnych žilách sa dali zo začiatku pomerne ľahko dobývať z povrchu alebo hlbinne. Baníci častokrát objavili v kremenných žilách a hydrotermálne premenených granitoidných horninách obohatené polohy s koncentráciami aj niekoľko desiatok až stoviek gramov na tonu rudy.

Z okolia Rače nie sú známe žiadne hydrotermálne žily, ktoré by mohli obsahovať zlato. Masív pohoria pri Rači je takmer úplne tvorený granitoidnými horninami bratislavského masívu s častými niekoľko desiatok centimetrov hrubými pegmatitovými žilami. Prevažne kremenno-živcové pegmatitové žily sú bezrudné, ide len o žilné deriváty granitoidnej magmy, to znamená, že obsahujú rovnaké minerály ako granitoidy (prevažne kremeň, živce, sľuda) v hrubozrnnejšej forme a okrem toho akcesorické minerály typické pre pegmatity, ako sú granát, apatit, monazit, beryl a pod. Okrem pegmatitových žíl sú granitoidy prerážané aplitovými žilami, čo sú podobné granitoidné deriváty ako pegmatitové žily, iba v jemnozrnnejšej forme. Ďalšími veľmi početnými poruchami pretínajúcimi hlavne bratislavský granitoidný masív v Malých Karpatoch sú mylonitové zóny vznikajúce pozdĺž tektonických zlomov a sú vyplnené hlavne ílovitými minerálmi. V granitoidnom masíve lokálne vystupujú plošne malé kryhy metamorfovaných hornín (amfibolity, svorové ruly a pararuly). Kryhy metamorfitov predstavujú relikty mohutného súvrstvia, do ktorého intrudovalo granitoidné teleso. Veľká časť súvrstvia metamorfovaných hornín spolu s vrchnou časťou granitoidného masívu bola v mladších obdobiach oddenudovaná a tento materiál bol ukladaný v panvách vo forme sedimentov. V amfibolitoch je bežným akcesorickým minerálom pyrit. Zrnká pyritu vystupujú v podobe nepatrných impregnácií alebo tenkých vrstvičiek v amfibolických horninách. Práve vrchol kopca Veľká Baňa, kde sa nachádzajú staré banské diela, je tvorený amfibolickými horninami tmavosivej až čiernej farby so zeleným odtieňom a s masívnou alebo charakteristickou páskovanou textúrou. Amfibolity sú lokálne jemne impregnované pyritom.

Priestor neveľkej podpovrchovej dobývky na Veľkej Bani

Z tohto pohľadu sa historické zmienky hovoriace o výskyte lokálnych horninových polôh s koncentráciou zlata nedajú ani teoreticky podložiť. Ako hovorí archívna správa z roku 1811, kremenné zlaté žily sa tu nevyskytujú, ale aj obsahy pyritu sú nepatrné a zlatonosnosť pyritu v amfibolitoch je oveľa nižšia ako pyritu v hydrotermálnych žilách. Spomeňme si len na neúspešnú pokusnú historickú ťažbu pyritu v Pezinku na lokalite Rybníček, kde sa predpokladala jeho zlatonosnosť do tej miery, že sa z neho pokúšali v stupách získať zlato. Takže v granitoidných horninách alebo v drobných výskytoch amfibolických hornín sa nenachádza zdroj, na ktorý by bol viazaný výskyt zlata. Tým sú v podstate spochybnené dobové informácie o lokálnom obsahu zlata v horninách impregnovaných pyritom v koncentrácii 1,4 – 2,1 g/t.

Ale prečo sa potom na vrchole Veľkej Bane nachádzajú staré kutacie práce a tiež aj potok tečúci v blízkosti sa nazýva Banský potok? Ak sa tu nenachádzajú primárne ložiská rúd, možno sa baníci zamerali na sekundárne výskyty rúd. Tieto vznikajú zvetrávaním a rozkladom hornín a následne druhotnou akumuláciou alebo vyzrážavaním zložiek v sedimentoch alebo rozložených horninách. Produkty vznikajúce zvetrávaním a rozkladom môžu byť potom premiestňované alebo zostávajú na mieste. Príkladom zvetrávania na mieste, čo môžeme pozorovať aj v horninách v blízkosti Rače, je rozklad pyritu na limonit a vznik limonitových rúd. Zmienka o výskyte „limonitových žíl v kryštalických bridliciach“ je v dobových správach aj z okolia Rače. Pojmom kryštalické bridlice sú označené metamorfované horniny tvoriace jadro pohoria. V okolí Rače sú metamorfované horniny zachované iba v nepatrnej miere ako drobné kryhy amfibolitov „utopené“ v granitoidných horninách na kopcoch s názvami Veľká Baňa a Malá Baňa. Široko-ďaleko sa iné metamorfované horniny nenachádzajú, iba drobné výskyty na južných svahoch kopca Piesky (svorové ruly až pararuly).

Pohľad z „jamy“ smerom von – Veľká Baňa

V druhom prípade pri zvetrávaní spojenom s následným transportom zložiek rozpadu vznikajú sekundárne ložiská alebo výskyty minerálov rezistentných voči rozkladu. Pri zvetrávaní kremenno-zlatých žíl vznikajú sekundárne nahromadenia zlata, tzv. rozsypy. Tieto sú veľmi bežné v blízkosti každého hydrotermálneho ložiska zlata s viditeľným zlatom. Na povrchu zlaté žily zvetrávali a malé zrniečka zlata – zlatinky boli splavované a usádzali sa v náplavoch potokov. Tak to bolo v prípade ložiska Pezinok – Staré mesto, kedy uvoľnené zlatinky z kremenných žíl boli splavené do Limbašského potoka, kde sa vplyvom veľkej špecifickej hmotnosti usádzali v náplavoch a v najstarších dobách boli objavené a začalo sa s ich ryžovaním. V náplavoch Banského potoka tečúceho medzi kopcami Veľká Baňa a Malá Baňa sa zlatinky neobjavili, čo nie je prekvapujúce, ale iba potvrdzuje to, že v amfibolických horninách ani granitoidoch nie je žiaden zdroj, z ktorého by mohlo pochádzať zlato zmieňované v starých správach. Zlatinky sa neobjavili v potokoch, ani v širšom okolí Rače.

Tieto fakty hovoria o tom, že zrudnenie, ktoré by mohlo byť zdrojom spomínaných chudobných koncentrácií zlata v horninách, sa v okolí Rače nenachádza a uvádzaný opis možno vznikol zámenou identifikácie zrniečok pyritu za zlato a tento omyl sa tradoval aj ďalej. Tiež mohlo ísť o nesprávnu interpretáciu ústnej správy alebo sprostredkovaním a odkazmi medzi viacerými ľuďmi bola informácia zmenená. Veď vieme, kde sa v Malých Karpatoch vyskytovalo zlato. Tomu zodpovedá aj mapovanie výskytu zlata v náplavoch Limbašského potoka, v ktorých sa nachádza množstvo drobných zlatiniek z primárneho ložiska alebo zlatiniek prerastených s kremeňom uniknutých zo stúp pri drvení vyťaženej rudy. Čo je zaujímavé, zlatinky neboli zistené v Perneckom potoku pod Svätodušnou štôlňou, z ktorej sú správy aj o výskyte zlata. Na ďalšom mieste, v Kuchyni na lokalite Schwanzbach, bolo uvádzané množstvo zlata pravdepodobne také malé, že sa to nemohlo ani prejaviť v náplavoch vzdialenejšieho potoka. Ale naopak, zlatinky v náplavoch boli objavené aj na takých miestach, kde sa zdroj zlata vôbec nepredpokladá. Prvé miesto sa nachádza v náplavoch Stoličného potoka v blízkosti Modry – miestnej časti Piesok. Zdroj zlata, z ktorého pochádzajú zlatinky v náplavoch, nie je jasný a nie sú známe ani hydrotermálne žily, z ktorých by mohlo zlato pochádzať. Dnes sa môžeme iba domnievať, či baníci náhodou nesledovali nejakú nádejnú stopu. Druhým prípadom sú svahy kopca Hviezda v strede pohoria medzi Svätým Jurom a Stupavou a náplavy v blízkosti kopca, kde sa zistil obsah zlatiniek. Rovnaký pôvod z tejto lokality by mohli mať aj zlatinky nájdené nižšie po prúde potoka Vydrica a v potoku Javorník stekajúcom smerom k jurskému Šúru. Oblasť v okolí kopca Hviezda je budovaná dvojsľudnými granitmi bratislavského masívu. Hydrotermálne zlato-kremenné žily sa v týchto horninách nevyskytujú, a preto ani nie je zrejmý zdroj, odkiaľ pochádzajú zistené výskyty zlatiniek.

Na základe toho, že ani jeden prípad, na ktorý by mohli byť viazané obsahy zlata, či už hydrotermálne kremenné žily alebo mohutné polohy metaformovaných hornín s hydrotermálnymi ložiskami rúd so zlatonosnými minerálmi, sa v Rači nevyskytuje, archívne zmienky o výskyte zlata v Rači sa zdajú byť značne nepravdepodobné. Napriek tomu, dobývky situované na kopci Veľká Baňa dávajú predpoklad, že ide o staré kutacie práce pravdepodobne staršie, ako nepriame písomné správy z konca 18. a začiatku 19. storočia. Založenie baní na mieste, kde je vyvinutá slabá limonitová výplň puklín po rozklade pyritu v amfibolitoch nevylučuje možnosť, že sa tu dobývala. Aj v mladších dobách sa ešte spomínali „limonitové žily“, čo sú vlastne výplne puklín limonitom, ktoré sa viažu na lokálne drobné kryhy amfibolitov vystupujúcich na vrcholovej časti Veľkej Bane. Iba archeologický prieskum lokality by mohol priniesť aspoň čiastočné odpovede najmä na otázku, z akého obdobia pochádzajú dobývky na Veľkej Bani a z toho by sme potom mohli dedukovať, či slúžili na hľadanie zlata alebo dolovanie limonitu. Tá druhá možnosť, že tu ťažili limonit už v skorších časoch, je pravdepodobnejšia. Pri obchôdzkach banskými úradníkmi a na základe tradovanej informácie o existencii bane nad Račou a hlavne po dlhšom časovom odstupe od vzniku baní sa banským podnikateľom javilo ako najpravdepodobnejšie uvažovať, že sa tu vyskytovalo a ťažilo zlato. Preto v čase „zlatej horúčky“ si okamžite zabezpečovali banské oprávnenia na túto lokalitu v domnienke, že starí baníci tu objavili zlato, o čom svedčili pozostatky už vtedy starých a opustených baní.

Z knihy Peter Ondrus: Podzemie Malých Karpát.
Spolok pre montánny výskum, Bratislava, 2013, 204 s.,
kapitola Bratislava-Rača Banské práce, ktorých pôvod nie je známy)
(uverejnené s láskavým súhlasom autora)