Juraj Dobšovič: LESOPARK. Dobré miesto pre oddych.

Už dlhší čas tvrdím, že bratislavské lesy patria k najkrajším a najzachovalejším lesom na Slovensku. Máme tu pomerne málo monokultúr a holorubov, ktorých rozloha je menšia ako v iných častiach Slovenska. Monokultúra je umelo vysadený les pozostávajúci z jedného druhu stromu rovnakého veku. Vyznačuje sa nízkou biodiverzitou a nižšou protieróznou a protipovodňovou schopnosťou. Holorub je väčšie územie, kde nastala úplná ťažba lesa, zjednodušene by sa dalo povedať, že také väčšie rúbanisko. Najväčší holorub, aký som kedy videl, sa nachádzal neďaleko obce Sirk (okres Revúca) a najlepšie by ho vystihlo pomenovanie „mesačná krajina“. Na dĺžku mal viac ako 10 km a de facto bol vyťažený celý jeden vrch aj s jeho okolím. Holoruby často vznikajú na miestach s monokultúrou a po nich prichádza ďalšia monokultúra. Aké má teda monokultúra a holorub výhody? Ľahšie obhospodarovanie a ľahšia ťažba. Osobne si myslím, že tento spôsob výsadby a ťažby je už zastaralý. Drevo však, rovnako ako les, na svoj život potrebujeme. Je to strategická surovina, ktorej význam sa zväčšuje práve v dnešnej ťažkej dobe.

My, obyvatelia Bratislavy, však našťastie žijeme pod zdravými lesmi a úplne sme si odvykli od vzhľadu lesov v iných častiach Slovenska. Stačí zájsť do Pezinka k oblasti vrchu Žilová a neuvidíme les, ale skôr len takú lysinu. Tento môj pocit umocnil aj ekológ a europoslanec Michal Wiezik, s ktorým som sa prechádzal lesom v okolí Železnej studničky, a ktorý bol pozitívne prekvapený kondíciou bratislavských lesov. Bratislavské lesy plnia množstvo funkcií. Sú zdrojom dreva, cenným krajinotvorným prvkom, zvyšujú nám kvalitu ovzdušia, plnia protieróznu a protipovodňovú funkciu, stabilizujú klímu a hlavne sú miestom pre oddych. Preto je dôležité, aby bol v Bratislave a blízkom okolí dostatočný podiel rekreačných lesov.

Každý z nás má svoje obľúbené miesto na oddych v prírode. Niekto preferuje oddych pri vode, niekto v parku, na hubách či pri ohniskách. Samostatnú kapitolu tvorí skupina preferujúca aktívny oddych, ktorý využíva líniové trasy na aktívny životný štýl. Medzi ne patria napríklad turistické značky, cyklotrasy a pod. Preferované miesta oddychu sa u každého človeka postupne menia. A to aj počas roka (napr. ohniská a miesta pri vode sa preferujú skôr počas teplého počasia), ale najmä počas života. Úplne inú preferenciu majú aktívni ľudia, rodiny s malými deťmi, či ľudia, ktorí už majú obmedzenú schopnosť pohybu. Na to, aby les dokázal slúžiť všetkým, stále si plnil základné funkcie a zároveň sa z neho nestal „lunapark“, potrebuje poctivé plánovanie využitia lesa. Pri plánovaní treba brať do úvahy napríklad počet obyvateľov a návštevníkov, príslušnú infraštruktúru, možnosti dopravy, geomorfologické členenie a v neposlednom rade vlastníkov lesov a priľahlých pozemkov. Treba vyčleniť miesta, kde bude les „obetovaný“ pre masové návštevy, kde jeho biodiverzita bude slabšia, ale zároveň sa koncentráciou návštevníkov zvýši možnosť ochrany iných jeho častí. Takéto miesto si vyžaduje dostatočne veľký priestor, ktorý nebude príliš strmý, má ľahký prístup, možnosť aktívneho vyžitia pre deti, možnosť grilovačiek a opekačiek, sociálne zariadenia a ideálne aj bufet. Dobrým príkladom je Horáreň nad Peknou cestou, ktorá je ideálnym miestom pre stretnutia rodín s deťmi.

Naopak, ja vyhľadávam skôr skryté a menej známe miesta. Napríklad ohniská mimo turistických ciest, kde si môžem vychutnať ticho a kľud. Takýchto ohnísk však nemôže byť príliš veľa, lebo by hrozilo, že sa z našich lesov stane „zábavný park“. Podobne je to aj pri plánovaní cyklotrailových ciest či turistických značiek. Nájsť správnu kombináciu je nesmierne ťažké. Veľa ľudí a podnikateľov by chcelo bufet, altánok či sociálne zariadenia na každom rohu, ale potom by sme to už nemohli nazývať lesom.

V Rači máme tri hlavné vstupy do lesa. Jeden je nad Peknou cestou, jeden nad amfiteátrom a jeden nad ulicou Potočná. Pekná cesta momentálne dosahuje svoje limity vo využiteľnosti a potrebuje pravidelne udržiavať a zveľaďovať celý areál. Som rád, že tu konečne začala premávať autobusová linka, ako aj že sa dá využiť bezpečnejšia lesná cesta. Väčšina ľudí však stále využíva na prepravu k Horárni vlastné vozidlo. Občas sa tu koná oslava, na ktorej sa zúčastní 15 ľudí, ktorí prídu na 10 autách a sťažujú sa, že sa nedá zaparkovať. Neďaleko Horárne sa nachádza pre viacerých ľudí stále neznámy skrytý klenot, vodná nádrž Vajspeter, ktorý bude po úprave okolia ideálnym miestom na romantické prechádzky či posedenia.

Knižkovu dolinu využívajú často turisti smerujúci k Malej Bani či na červenú trasu, majúci v pláne dlhšie výlety. Nachádzajú sa tu dve turistické trasy. Keď sa vyberiete zelenou, tak kúsok za poslednými domami nájdete po ľavej strane polder, ktorý nás chráni pred povodňami. Toto miesto je dnes nevyužívané a je ako stvorené na vybudovanie oddychovej zóny s dobrým prístupom.

Vstup na konci ulice Potočná využívajú najmä cyklisti. V okolí sa nachádza veľké množstvo cyklotrás a MTB trás s populárnou náročnou asfaltkou na Biely kríž, ktorú aj ja pravidelne využívam. Žiaľ, bývam často svedkom neohľaduplnej jazdy, či dokonca jazdy na bicykli po lesnom turistickom chodníku, ktorý je len pár metrov od asfaltky. Zjazd z Bieleho kríža je dlhý, rýchly a na niektorých úsekoch technicky náročný. Bol by som rád, keby sa osadilo stále dopravné značenie na dvoch úsekoch tejto cesty. Jedno pred zákrutou, ktorá vynáša a kde sa žiaľ pred nedávnom stala smrteľná nehoda, a druhé na križovatke s cestou na Červený kríž. Ďalším miestom s dobrým potenciálom je dnes nevyužívaný areál Slalomky, nachádzajúci sa asi 800 m nad konečnou zastávkou autobusu č. 52, Potočná. V nedávnej minulosti sa objavili megalomanské plány na obnovu Slalomky. Nemyslím si, že by príslušná infraštruktúra takýto veľký projekt zvládla, preto som skôr zástancom ekologickejšej revitalizácie na oddychovú zónu. V tomto bode však musí prebehnúť široká diskusia, keďže sa nejedná o príliš veľké územie, ktoré je navyše dosť strmé.

Buďme vďační za tento les, je to drahokam rastúci priamo nad Račou. Vážme si ho, využívajme, ale aj chráňme. On nás totiž tiež chráni, pred povodňami, stresom a pomáha aj znížiť dopad klimatickej zmeny.

 

Juraj Dobšovič
kandidát na poslanca MZ MČ Rača
za volebný obvod Rača
RAČA JE NÁŠ DOMOV

Niečo o mne:

Mgr. Juraj Dobšovič

       • Vyštudoval regionálnu geografiu, regionálny rozvoj a európsku integráciu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave,

       • člen Komisie životného prostredia, výstavby, územného plánu a dopravy v MČ Rača,

       • vzťah v prírode si vytvoril ako skaut,

       • angažoval sa napríklad počas ťažby v Tichej a Kôprovej doline v Tatrách,

       • zakladajúci člen strany SPOLU – občianska demokracia,

       • predseda Etickej komisie strany SPOLU – občianska demokracia,

       • bývalý predseda Študentskej komory Akademického senátu PRIF UK,

       • kandiduje za koalíciu SPOLU, KDH, Za ľudí, DS na poslanca miestneho zastupiteľstva MČ Rača

 

Tip na víkend:

Stiahnite si bezplatne aplikáciu Lesmír a spoznajte s deťmi riečku Vydrica očami jej obyvateľov. Vydáte sa po stopách vydry a iných živočíchov. Aplikáciu aj video si stiahnite radšej ešte doma a autobusom č. 43 sa odvezte na konečnú zastávku Lesopark. Odtiaľ vás čaká nenáročná asi hodinová prechádzka s 15 zastávkami s krátkymi videami, ktoré Vám priblížia život rieky a jej bezprostredného okolia. Výlet je vhodný pre deti od 5 rokov.

Malá Baňa 361 m n. m.

Na jeseň to nad Račou hrá rôznymi farbami

Vodná nádrž Vajspeter