Ech, voda!
Ľadové prsty Zimnej kráľovnej
jej zakliaty dych
aj divoký tanec
aj divoký tanec
v objatí Severáka
Zrazu je známy priestor
krehký a pichľavý,
cudzí a studený -
Cencúľmi plače
ľadom sa vlní
Studená divoká krása!
Zimomravo ju hladkám...
Nechcem byť Kayom,
z rozprávky, len Gerdou!
Preto bežím po chodníku -
K slnku sa náhlim,
domov utekám.
K slnku sa náhlim,
domov utekám.
predvčerajšie fotky z Malého Javorníka - ako nás naše Karpaty chránia pred katastrofami... Pod tiažou ľadovca sa tam lámali aj kovové stĺpy..., nielen stromy...
Foto a reportážny text: F. a G. Slivovci, verše: D. L.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára