Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

29.10.18
0
Z pripravovanej knihy „Spomienky a príbehy Račanov II.“, ktorú OZ račan.sk vydá na jeseň 2019.

Rok 1966. Mal som 15 rokov, keď ma oslovil môj prvý „divadelný“ režisér, Pavol Holeštiak. Predložil mi v starej drevenici pri kostole nejaký text, aby som to prečítal. Overil si, že čítať viem, tak ma angažoval. Vedel, že môj otec bol divadelný ochotník, tak sa rozhodol zariskovať. A začali sme nacvičovať estrádu. Scéna – televízna obrazovka z polystyrénu, dej plynul, ako televízny program. Skeče, scénky, hudba budúcej skupiny Orfeus. Bol som najmladší člen hereckého „ensemblu“. Obsadili ma do postavy ľudového rozprávača zo Záhoria. Kde je Záhorie, som síce približne vedel, ale s nárečím som skúsenosť nemal. Starý klobúk a nová fajka mi mali dodať chýbajúce roky. Odohrali sme 3-5 predstavení a koniec.

No dobre, stačí.

Poďme k pôvodnej myšlienke a prepáč mi, ak som sa troška zdĺhavo rozpísal v tejto kapitole o minulosti, ktorú som si za pomoci spomienok súputníkov priblížil. Prepáč mi, ak som sa v tejto kapitole viac zameral na dedinu, v ktorej som kedysi prežil detstvo. Tiež mi, ak môžeš, prepáč, ak som zabudol na situácie, ktoré formovali môj, či náš vývoj. A nakoniec, prepáč, ak sme spolu v mladosti zmokli a v živote spolu neuschli. Lebo mladosť je známa tým, že ak by sme mali všetko robiť odznova, ešte stále by sme mali dosť času.

Čo už. Panta rei...


Fragmenty

Zodratá detská halena
a poláskanie od mamy
či skrvavené kolená
spomienka dávna omámi

vrkoče vlasov z temena
dávno sa stali ženami
postava chlapca zdedená
vyrástol z neho len známy

Z úvodnej kapitoly knihy Alexandra Marčana
Začiatky bigbítu na Kysuciach










0 komentárov:

Zverejnenie komentára