Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

23.10.18
0

Zverejňujem pre tých, čo majú záujem o moje vnímanie.

 

Časť Princípy
Kandidát uvádza 5 princípov – spolupráca, udržateľnosť, realizovateľnosť, financie a slušnosť a transparentnosť. Princípov je naozaj 5, hoci uvádza 6 (slušnosť a transparentnosť sú samostatné). Financie nie sú princípom, a nielen pre to, čo je obsahom textu.

Opakujú sa slová o plnení úloh hlavného mesta, sídlach prezidenta, NR SR, vlády, ústredných orgánov štátnej správy atď., o potrebe kapitoly v štátnom rozpočte a nevyhnutnosti prijať legislatívne zmeny vo výpočte podielových daní na základe skutočného počtu osôb trvale žijúcich v Bratislave.

V princípe Realizovateľnosť kandidát uvádza:
„Chcem vytvoriť z Bratislavy naozaj fungujúcu samosprávu, ktorá bude poskytovať kvalitné služby svojim obyvateľom. A na to je potrebná dobrá spolupráca všetkých zamestnancov mesta.“

Podľa mňa, malo to byť súčasťou spolupráce.

Ďalej uvádza:
„Samosprávu hlavného mesta zrýchlime, otvoríme ju, urobíme ju ľudskejšou a prístupnejšou pre Bratislavčanov. Pracovať pre metropolu musí byť prestíž a hlavné mesto SR Bratislava musí byť pracoviskom, ktoré bude na 100 % slúžiť občanom.“

Realizovateľnosť mi zostala skrytá. Skôr tam vnímať niečo zo slušnosti a otvorenosti.

Princípy vnímam ako zmes vyjadrení o osobných zámeroch kandidáta, odkazoch, ako si predstavuje konanie iných, aby sa dalo ľahšie a výhodnejšie plniť úlohy samosprávy a zastávať verejné funkcie.

Časť Atraktívna a udržateľná doprava

„Opakuje“ vôľu presadzovať dobudovanie a rozšírenie električkových radiál, vybudovanie a zahustenie železničných zastávok na území hlavného mesta, dobudovanie inteligentných križovatiek, budovanie BUS pruhov, realizáciu moderného terminálu osobnej dopravy Filiálka, realizáciu záchytných parkovísk, budovanie systému cyklistických radiál, nákup nových nízko podlažných električiek, trolejbusov a autobusov, zavedenie jednotnej parkovacej politiky.

Chce presadzovať rozšírenie systému zliav pre Bratislavčanov“. 

K tomu má poslúžiť „analýza súčasného stavu a nákladovosti MHD so zámerom motivovať Bratislavčanov upustiť od individuálnej automobilovej prepravy“.

Zostali skryté aj rámce predstáv, a hlavne tvorba zdrojov na krytie. Tak nemožno tušiť, akú „perinu“ bude treba, aby to bolo v súlade s prikrývať sa môžeme len takou veľkou perinou, na akú máme“ ako píše v princípoch.

Chce presadzovať „zavedenie aktívneho dopravného manažmentu“.

Konštatuje:
„Aktívne pôsobenie Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy v Integrovanom dopravnom systéme, ale aj v orgánoch spoločnosti Bratislavská integrovaná doprava, a. s., je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov v oblasti udržateľnej mobility“.

Lieky na neduhy má priniesť „analýza dopravných potrieb a následná koordinácia a nadväznosť spojov – vlakov, električiek, autobusov a trolejbusov s dôrazom na efektivitu a na skrátenie dĺžky cestovania, vytvorenie postu hlavného dopravného inžiniera mesta s vlastným expertným tímom.“

Nesľubuje zázraky, ale principiálne, atraktívnosť vyžaduje rázny pokrok, rozvoj, veľa investícií. Nároky na uskutočniteľnosť predstáv zostali skryté.

Časť Rešpektované územné plánovanie a mestský rozvoj


Kandidát sľubuje:
„Na dosiahnutie cieľa rešpektovaného územného plánovania a mestského rozvoja hlavného mesta budem ako primátor presadzovať:

·                   zriadenie Inštitútu strategického rozvoja mesta
„Do novozriadeného inštitútu by sa mali presunúť zamestnanci z územného plánovania, rozvoja a stratégie, ako aj experti na vyhodnocovanie dát.“

Vnímam to ako verziu MIB či ÚHA, o ktorých píšu iní kandidáti. Ak by to bolo len o presune, bolo by to veľmi málo na faktický strategický rozvoj.

·                   prijatie moderného územného plánu
„územný plán je ... síce hlavným regulačným nástrojom, zároveň však musí byť aj rozvojovým dokumentom prinášajúcim víziu“.

Nepostrehol som, v čom by mala spočívať modernosť ÚP.

·         vytvorenie digitálneho územného plánu
„v elektronickom systéme sa zavedú jasné, zrozumiteľné a neprekročiteľné pravidlá na povoľovanie stavieb v súvislosti s mierou zastavanosti, intenzitou dopravy a s dopravnou infraštruktúrou, s výškovou reguláciou, so školskou a so sociálnou infraštruktúrou, životným prostredím tak, aby hájili verejný záujem“.

Zostal som v pomykove. Čo bude s rozhodovaním, ktoré sa deje mimo elektronický systém?

·         definovanie nových rozvojových území
„...v intraviláne hlavného mesta plochy s potenciálom byť rozvojovými územiami. Úlohou hlavného mesta je nastaviť jasné pravidlá, ktoré zabezpečia ich kontinuálny rozvoj, zmenia ich z ohrozených zón na perspektívne štvrte, a to pri rešpektovaní priorít verejného záujmu“.

Vnímam to tak, že viaceré územia sa zmenou zo stabilizovaných na rozvojové zbavia „ohrozenia“. Len neviem, akého a čo budú priority verejného záujmu, ak nebude zachovanie stabilného územia.

·         vytvorenie vízie revitalizácie existujúcich lokalít
„Mesto musí jasne určiť, akú podobu a aké využitie má v budúcnosti poskytovať napríklad priestor Zimného prístavu. Zároveň treba myslieť aj na to, že hlavné mesto SR Bratislava sa má rozvíjať aj na pravom brehu Dunaja, teda na území Lida, Zemníka či v priestoroch areálu vodných športov v Čunove. Dôležitým krokom je revitalizácia areálu Zlatých pieskov, aby spĺňal všetky parametre moderného športovo-rekreačného zariadenia“

Ak sa zachová podrobnosť ÚP, bude zaujímavé, ako sa prejaví vízia revitalizácie. ÚP nezaručuje naplnenie vízie, ak vlastníci sú spokojní s aktuálnym stavom, môže pretrvať desiatky rokov.

·                   prijatie koncepcie riešenia ekologických záťaží
„metropola má na svojom území niekoľko ekologických záťaží, či už ide oblasť skládky CHZJD vo Vrakuni, v priestoroch Istrochemu či napríklad na Rendezi. Mesto musí byť akcelerátorom kooperácie medzi Ministerstvom životného prostredia SR, BSK, vedeckými inštitúciami a mestskými časti s cieľom eliminácie a odstránenia týchto záťaží“

Koncepcie sú v pôsobnosti ministerstiev. Pre oblasť životného prostredia sa spracúvajú stratégie štátnej environmentálnej politiky, environmentálne akčné programy. Aj to sú podklady pre územné plánovanie.

·         zachovanie nezameniteľnej panorámy mesta
„Nová výstavba by nemala zmeniť výzor mesta tak, aby zanikli dominanty metropoly, ktorými sú hrad, Katedrála sv. Martina, Slavín, mosty SNP a Apollo, televízna veža na Kamzíku, či krajinotvorba tvorená vinohradmi a lesmi Malých Karpát.“

Ak sa bude stavať viac do výšky a hustejšie akoby sa páčilo, uvedené stavby zostanú dominantami už len s ohľadom na ich polohu. Ak bolo zámerom upozorniť na potrebu zachovať diaľkové priehľady na dominanty, potom mosty a katedrála už dávnejšie „vypadli z hry“.

·         regulovanie výstavby v prospech občanov
„obmedzenie rozsiahlej urbanizácie stanovením kvót spádovosti (či už na počet obyvateľov alebo na hustotu obyvateľstva) obytných priestorov k verejným službám“.

Po prečítaní som zostal v nemom úžase. Spádovosť vyvolala spomienku na rajonizáciu, napr. tzv. strediskové obce. Obytný priestor je výlučne priestorom obytných miestností. Netuším, ako by sa mohol regulovať vo vzťahu k nejakým službám. Ak by sa upravila „spádovosť“ podľa chute, stále by zostali neverejné služby a neregulované nebytové (iné ako obytné) priestory.

·         zverejnenie územného plánu mesta
„v zrozumiteľnom formáte pre obyvateľov mesta ako aj podnikateľov či developerov, v záujme dosiahnuť čo najširšiu dostupnosť a transparentnosť“.

Formát ÚP má zodpovedať zákonnej úprave. Len v takom ho môže schváliť zastupiteľstvo. Ak sa zverejní v inom formáte, môže nastať rozdielne vnímanie a interpretovanie záväznej časti.

·         zrýchlenie schvaľovacích procesov
„za podmienky, že žiadateľ dodrží všetky regulatívy definované v územnom pláne, ako aj procesný postup, musí mu byť zo strany mesta garantované operatívne a efektívne vybavenie jeho žiadosti v čo najkratšej lehote. Takýto proklientský prístup zabezpečí dodržiavanie územného plánu a obmedzí priestor na akékoľvek praktiky korupčného správania“.

Netuším, čo sa dá procesne nedodržať na podaní žiadosti. Predkladajú sa v presvedčení, že spĺňajú všetky regulatívy. „Operatívne vybavenie“ vnímam ako súčasť predvolebnej rétoriky. Dokumentáciu, ktorá máva desiatky strán, treba preštudovať a „tvrdenie“, že všetko je v súlade s ÚP, porovnať so všetkými regulatívmi, aj so smernou časťou. Ak sa k tomu pridá, že zamestnanci nečakajú so založenými rukami na pridelenie žiadosti, operatívne vybavenie sa rozplynie ako para nad hrncom.

·         posilnenie postavenia hlavného architekta
„v záujme vnesenia čo najväčšej miery odbornosti, nestrannosti a transparentnosti pri tvorbe a realizácii územného plánu“.

Po prečítaní som zostal v pomykove. Vyjadruje sa tým, že k Inštitútu strategického rozvoja mesta treba mať „nezávislý dozorný“ prvok? Obáva sa „strannosti“ výstupov inštitútu? Aká podmienky by chcel vytvoriť pre HA, aby zabezpečil stráženie nestrannosti, odbornosti a transparentnosti, zostali skryté.

·         poskytnutie súčinnosti mestským častiam
„pri príprave a realizácii projektov revitalizácie verejných priestranstiev v záujme získať čo najväčšiu kvalitnú, atraktívnu, plnohodnotnú a udržateľnú verejnú plochu na celom území mesta.“

Nepostrehol som dôvod, pre ktorý sa o to nebude snažiť mesto ako hlavný aktér.

 

Časť Efektívne riadenie a financovanie mesta


Kandidát sľubuje:
„Na dosiahnutie cieľa efektívneho riadenia a financovania mesta budem ako primátor presadzovať:

·         prijatie individuálnej zodpovednosti
„som pripravený zodpovedať sa za rozhodnutia nielen svoje, ale aj svojich podriadených, rovnako aj ľudia pracujúci pre hlavné mesto musia byť pripravení niesť svoj diel zodpovednosti za prácu pre všetkých obyvateľov Bratislavy, ukotvenie pravidiel správania zamestnancov hlavného mesta a jeho organizácií v kódexe zamestnanca“.

Je zvláštne čítať o presadzovaní toho, čo záleží na rozhodnutí primátora.

·         uplatňovanie manažérskeho riadenia
„v personálnych otázkach, postupoch a vo fungovaní mesta, jeho organizácií a obchodných spoločností s dôrazom na verejný záujem“.

Mám vidiny? Vidím „makové ... s makom“. Manažment = riadenie.
Privítal by som racionálne riadenie.

·                  uplatňovanie princípu Hodnota za peniaze
„magistrát, mestské organizácie a spoločnosti pracujú s verejnými zdrojmi, preto je namieste jednoznačný záujem na ich efektívnom vynaložení so špecifickým prístupom k projektom verejného záujmu, ktorých hodnota a unikátnosť je ťažko vyjadriteľná v peniazoch“.

Som jediný, čo vníma možné protirečenie (hodnota za peniaze vs hodnota ťažko vyjadriteľná v peniazoch)?

·         zvýšenie príjmu z podielových daní pre hlavné mesto
„zmenu financovania Bratislavy prostredníctvom podielových daní na základe počtu trvale bývajúcich obyvateľov zapísaných v registri fyzických osôb“.

Čo by malo priniesť zvýšenie mi zostalo skryté.

·         vytvorenie samostatnej kapitoly hlavného mesta v štátnom rozpočte SR
„bude pokrývať o. i. náklady na úlohy spojené so statusom Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky napríklad v oblasti spojenej so sídlami centrálnych orgánov štátnej správy, diplomatických misií a pod.“.

Vnímam to ako obohratú platňu. Ani náznak úloh, nieto súpis nákladov.

·                  zapájanie laickej a odbornej verejnosti
„do diskusií s cieľom nájsť zhodu a synergiu pri presadzovaní vlastných záujmov obyvateľov, komunít, neziskového sektora, vzdelávacích inštitúcií či podnikateľského sektora“.

Ako to prispeje k efektívnosti riadenia a financovania mi zostalo skryté.

·         zapájanie inštitúcií
„riešenie výziev a problémov mesta integrovaným spôsobom v pravidelnom dialógu so starostami mestských častí, so zástupcami mikroregiónov, ako aj s predstaviteľmi kraja a štátu“.

Ani som netušil, že mestské časti, mikroregióny, kraje či „štát“ sú inštitúcie.

·                  zavedenie akčného plánu na využitie dostupných peňazí z fondov EÚ a z iných externých zdrojov
„aby nedošlo k prepadnutiu dostupných financií v rôznych operačných programoch, z ktorých môže Bratislava financovať svoje priority, treba pripraviť krízové akčné plány, kde budú stanovené jednotlivé kľúčové kroky, kto je zodpovedný za ich uskutočnenie, ako aj časový harmonogram“.

Zostal som v pomykove. Viem, čo je to akčný plán, aj krízový plán, ale krízový akčný plán je pre mňa záhadou. Podľa mňa, na nápravu chýb a záchranu využiteľnosti dostupných externých zdrojov nepomôžu plány. Vyžaduje si to príkazy s aplikáciou osobnej zodpovednosti, o ktorej bola reč na začiatku tejto časti.

·                  budovanie a rozširovanie električkových radiál z operačného programu Integrovaná infraštruktúra,
·                  budovanie prestupných inteligentných zastávok nemotorovej dopravy a budovanie cyklistickej infraštruktúry z Integrovaného regionálneho operačného programu, ako aj programu Cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko,
·                  budovanie BUS pruhov z Integrovaného regionálneho operačného programu,
·                  budovanie BUS pruhov z Integrovaného regionálneho operačného programu,
·                  budovanie zariadení sociálnych služieb pre seniorov, pre ohrozené skupiny obyvateľstva či nízko prahových zariadení z Integrovaného regionálneho operačného programu,
·                 využitie prostriedkov na projekty ochrany zdrojov pitnej vody, vodozádržné opatrenia, opatrenia na využívanie recyklovanej úžitkovej vody, eliminácia skládok, ktoré sú oprávnenými aktivitami podporovanými z operačného programu Kvalita životného prostredia, Envirofondu a z Bratislavskej regionálnej dotačnej schémy,
·                  využitie prostriedkov z Nórskeho finančného mechanizmu, z operačného programu Kvalita životného prostredia, Envirofondu a z Bratislavskej regionálnej dotačnej schémy na projekty rozširovania zelene v meste.

Uvedené opatrenia naznačujú využitie externých zdrojov. Nie sú zárukou efektívneho financovania. Duplicita ma pobavila. Tak som sa podelil.

Vladimír Dulla
autor sa dlhodobo venuje komunálnej problematike


0 comments:

Zverejnenie komentára